1.1 Analýza
prírodných podmienok
1.1.1 Reliéf
1.1.2 Klíma
1.1.3 Vodstvo
1.1.4 Fauna a flóra
1.1.5 Chránené územia prírody a atraktivity
1.2.1 Kultúrno-historický potenciál
1.2.2 Analýza
obyvateľstva a trhu práce
1.3.1 Technická
infraštruktúra
1.3.2 Životné prostredie
1.3.3 Analýza
podnikateľského prostredia
1.3.4 Cestovný ruch
1.3.5
Turistické športovo-rekreačné
atraktivity
2. Možnosti a obmedzenia
rozvoja cykloturizmu v regióne
2.1 Existujúce projekty v regióne
2.1.1 PAN Parks
2.1.2 Cyklistické
trasy
2.1.3 Gotická cesta
2.2.1 Silné stránky
a príležitosti cestovného ruchu
2.2.2 Slabé stránky
a ohrozenia cestovného ruchu
3. Možnosti cykloturistiky pre
rozvoj regiónu
3.1 Cykloturistické okruhy-
prepojenie na existujúce siete
3.2 Program podpory rozvoja
cykloturizmu
3.2.1 Návrhy na vylepšenie infraštruktúry pre
cykloturizmus
Zoznam bibliografických
odkazov
„Podľa
predpokladov na rok 2020 navštívi Európu
717 miliónov turistov. Predpokladajme, že len 5% z nich bude
v oblasti cykloturizmu, to bude
pre miesta v okolí cyklotrás činiť zisk 21 biliónov EUR“
(Lumsdon, L., 1999:s.6).
Pre
diplomovú prácu sme si vybrali územie Slovenského raja, ktoré je jedným
z najnavštevovanejších území na Slovensku domácimi, ale aj
zahraničnými návštevníkmi. Slovenský raj je vďaka svojmu reliéfu a
kvôli roklinám, kaňonom, tiesňavám a krasovým planinám rajom
najmä peších turistov a v letnom období sú niektoré
z kaňonov, pre nespočetné množstvo turistov priam nepriechodné.
Hlavným
cieľom diplomovej práce bolo po zhodnotení súčasného stavu na nami
skúmanom území, poukázať aj na iné formy cestovného ruchu, ktoré by
umožnili odbremeniť počas hlavnej sezóny preťažené chodníky
a návštevníkom ukázať aj iné atraktivity v blízkom okolí.
V prvej
kapitole na základe vzadu uvedenej literatúry, internetových stránok, osobnej
návštevy územia a rozhovorov so zamestnancami mestského úradu mesta Spišská
Nová Ves a ľuďmi pôsobiacimi v oblasti cykloturizmu na
tomto území analyzujeme prírodné podmienky, ekonomickú úroveň, kultúrne
a demografické podmienky. V druhej kapitole prinášame pohľad na zaujímavé existujúce projekty, ktoré majú
tendenciu prispieť k rozvoju cestovného ruchu a na základe
predchádzajúcich analýz zhodnotiť silné stránky, príležitosti, slabé stránky
a ohrozenia územia. V tretej kapitole na základe získaných osobných
poznatkov a skúseností predkladáme
návrhy pre rozvoj cykloturizmu na nami skúmanom území. Pri písaní diplomovej
práce a získavaní informácií ma potešila ochota ľudí pôsobiacich
v tejto oblasti.
Týmto
by som sa chcel poďakovať vedúcemu diplomovej práce Doc.PaedDr.
Milanovi Ďuričekovi, CSc., ktorý mi pomohol pri riešení zásadných
otázok a upozornil ma na moje chyby. A moja vďaka patrí taktiež
PaedDr. Imrichovi Makarovi, riaditeľovi občianskeho združenia ROZVOJ
Spiš, ktorý mi svojimi radami a
postrehmi z praxe výrazne pomohol.
1.1
Analýza prírodných
podmienok
Prírodný potenciál
tvorí základ primárnej ponuky cestovného ruchu, vytvára podmienky pre
využívanie územia na jednotlivé
druhy cestovného ruchu
a činnosti vykonávané v rámci uvedených druhov. Z
hľadiska zákazníka tvorí
jeden z najsilnejších motivačných činiteľov pri výbere cieľového miesta cestovného
ruchu (Červenková, A., 2002). Pri analýze prírodných podmienok sme
postupovali podľa vzadu uvedenej literatúry, internetových stránok,
osobnej návštevy územia, rozhovorov so zamestnancami mestského úradu mesta
Spišská Nová Ves a v spolupr8ci s pracovníčkou mestského
informačného strediska.
1.1.1
Reliéf
Slovenský raj na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhu
s centrálnou časťou
Slovenského Rudohoria. Severným okrajom územia začína chrbát, ktorý
vystupuje z Hornádskej kotliny. Najvyšší vrchol v Slovenskom raji je
Ondrejisko (1270,6 m). Najnižším miestom je údolie Hornádu pri Smižianskej Maši
(470 m). V reliéfe dominujú dve goemorfologické formy, krasové planiny
a riečne doliny, ktoré územie rozčlenili. V okrajových
častiach dominujú kaňony riek Hnilec a Hornád. Do okrajov planín
sa zarezali tiesňavy ako
Veľký a Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. Zdobia
ich vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje. V geologickej stavbe
územia prevládajú triasové vápence, v menšej miere aj dolomity.
Geomorforlogický potenciál územia je rôznorodý tak z
hľadiska tvaru, ako aj geologickej stavby. Geomorfologický vývoj Slovenského raja začal v neogéne.
V dobe stredného pliocénu sa územie silne zvrásnilo a vody začali
svojou eróznou činnosťou vytvárať dnešný
charakter planín, horských chrbtov
a úzkych hlbokých dolín. Najstarším je mierne zvlnená severozápadná
časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropoleogénneho
reliéfu. Rozsiahlejší starý reliéf, z mladších treťohôr zaberá územie
planín vyššej úrovne (1000 – 1110 m) ako Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné.
Sú dotvorené krasovými javmi ako závrty, úvaly, ponory, škrapy, vo veľkej
miere aj podzemnými krasovými javmi - jaskyne a priepasti. Unikátny je
jaskynný komplex Stratenskej jaskyne. Celkovo je evidovaných okolo 280
jaskýň.
Popis niektorých dolín Slovenského raja:
Dolina Lesnice: krátka dolina vo východnej časti Slovenského raja na rozhraní
Havraních vrchov. Rozkladá
sa od Turníka a Holého kameňa až po Čingov. V hornom úseku
prechádza kratšími kaňonovitými úsekmi, preteká ňou potok Lesnica a vedie spevnená lesná cesta. V dolnom úseku je malá
nádrž. Nemá turisticky značenú trasu (TZT), len na krátkom dolnom úseku
pri Čingove.
Havrania dolina: krátka, ale významovo veľká dolina v južnej
časti Slovenského raja, rozkladajúca
sa od miesta Chotárna dolka
pod Čertovou hlavou až po rieku Hnilec v oblasti Mlyniek.
Sú tu výrazné dôkazy a pozostatky histórie
banskej činnosti (štôlne a
p.) a silne rozvinutá turistická
infraštruktúra: TZT, cyklotrasa, značené a upravované bežecké trate,
ubytovacie kapacity.
Dolina Biele Vody: je prirodzeným pokračovaním Havranej doliny na
druhú stranu z Chotárnej dolky smerom k Prostrednému Hámru. Dolina má
terasovitý profil a peknú okolitú scenériu s dobrým rozhľadom. Dolina je
významným centrom cestovného ruchu s perspektívou klimatického
kúpeľníctva a so silne rozvinutou turistickou infraštruktúrou: TZT,
cyklotrasa, bežecké značené a upravované trate, zjazdové trate a lyžiarske
vleky, stravovacie a ubytovacie
kapacity.
Dolina Veľkej Bielej vody (Podlesok): dlhšia dolina v severozápadnej časti
Slovenského raja od
Kopanca po stredisko Podlesok. Je významnou príjazdovou trasou s
verejnou komunikáciou a TZT. Pretekajúca Veľká Biela voda vytvára v dolnej
časti toku veľmi zaujímavý kaňon a je najväčším prítokom
Hornádu na území Slovenského raja. Svojím profilom a scenériou je jedinečná
a veľmi vhodná na pešie túry a cyklotúry.
Vernárska dolina: úzka dolina Vernárskeho potoka oddeľuje
Slovenský raj od Nízkych Tatier. Tiahne sa od Hranovnice až pod masívy Prednej
hole a Popovej. Zaujímavé časti sú Hranovnícke pleso, Vernárska tiesňava,
Barbolica (obe prírodné rezervácie).
Územie je bez TZT, len cez Vernár prechádza jedna TZT.
Tomášovská Belá: úzka kaňonovitá, známa a často
navštevovaná dolina Slovenského raja s pekným horským Bielym potokom. Tiahne sa od planiny Geravy až pod Tomášovský
výhľad pri Hornáde. V hornej časti je vodná nádrž Klauzy. Veľký
význam pre cestovný ruch, je dôležitou prístupovou a ústupovou trasou pri
putovaní po Slovenskom raji. Vedie
ňou TZT.
Z
uvedeného prehľadu pohorí, kotlín
a dolín je zrejmé, že geomorfologický potenciál tohto územia je obrovský.
Rozľahlé priestory hôr a dolín poskytujú vysoký potenciál na rozvoj
cykloturistiky, pešej a lyžiarskej turistiky a iných rekreačných aktivít.
1.1.2
Klíma
Klimatické
podmienky územia vytvárajú v rámci primárnej ponuky cestovného ruchu základné predpoklady pre
uskutočňovanie aktivít cestovného ruchu a sú popri geomorfologických predpokladoch ďalším
dôležitým motivačným činiteľom. Základnými
klímotvornými činiteľmi sú
slnečné žiarenie, množstvá zrážok v lete a v zime (snehu) a
atmosferická cirkulácia na území.
Klímu územia vyjadruje priemer jednotlivých prvkov,
častosť ich hodnôt a extrémne hodnoty. Prevláda tu oceánska klíma s
kontinentálnym vplyvom. Prejavuje sa to neskorým nástupom jari a vyššími
teplotami na jeseň v porovnaní s
jarou. Horské skupiny, horské chrbty a vrcholové časti patria do chladnej
klimatickej oblasti s
ročnou priemernou teplotou pod 4şC. S
rastom nadmorskej výšky teploty klesajú a priemery teplôt sú nižšie. Túto
pravidelnosť narúša jav - „teplotná inverzia“. Za pokojného počasia
sú v dolinách a okolitých kotlinách nižšie teploty než na svahoch hôr, kde s
výškou teplota stúpa. Teplotné
inverzie majú obmedzený rozsah, sú však celoročným javom.
V zimnom období trvajú niekoľko
dní, kým v ostatných ročných obdobiach sa
vyskytujú zvyčajne len nočné inverzie. Teplotné inverzie majú vplyv i
na charakter flóry týchto miest.
Prehľad najnižších, najvyšších a
priemerných ročných teplôt je
v Tabuľke 1.
Tabuľka
1: Prehľad ročných teplôt |
|||
Územie |
Najnižšie
priemery/mesiac |
Najvyššie
priemery/mesiac |
Ročný
priemer |
Slovenský
raj |
-6 až –7°C /január |
15 až 16°C /júl |
4 až 5 °C |
Zdroj: Správa NP
Slovenský raj |
Množstvo zrážok
ovplyvňuje popri nadmorskej
výške aj morfológia územia. Pri prevládajúcich západných vlahonosných vetroch
vznikajú miesta zrážkových tieňov. územie severnej časti Slovenského
raja a okolie Levoče (množstvo
zrážok 590 - 630 mm) sú v tieni Vysokých Tatier.
Prehľad zrážok územia je v Tabuľke 2 .
Najviac zrážok sa počas roka vyskytuje v období letných búrok v júni a
júli, keď naprší 90 - 100 mm. Najsuchším mesiacom je február s 25 -
55 mm zrážok.
Tabuľka
2: Prehľad zrážok |
|||
Územie |
Voda/(mm) |
Sneh (cm) |
Sneh
počet dní |
Slovenský
raj |
620-900 |
40-70 |
100-120 |
Zdroj: Správa NP
Slovenský raj |
Najviac
slnečného svitu je v
mesiaci júl. Širšie vegetačné
obdobie s priemernými dennými teplotami 5 °C a viac trvá v horách 180 - 200 dní, v údoliach
a kotlinách 200 - 220 dní. Užšie vegetačné obdobie s priemernými dennými
teplotami 10 °C a viac trvá od 100 do 150 dní.
1.1.3
Vodstvo
Územie Národného parku odvodňujú dve rieky s množstvom menších prítokov. Na severe je to Rieka Hornád a na juhu rieka Hnilec.
Hornád: pramení pod Kráľovou
hoľou v Nízkych Tatrách vo výške 1 050 m n. m. Vytvárajú ho
početné zdroje nad obcou Vikartovce. Preteká Hornádskou kotlinou,
ale za Hrabušicami vytvára v masíve Slovenského raja kaňon
známy ako Prielom Hornádu. Na
Hornádsku kotlinu sa vracia až pred
mestom Spišská Nová Ves.
Najvýznamnejšie prítoky do tohto miesta sú:
a)
pravostranné - Vernársky potok, Veľká Biela voda, Biely potok, Lesnica, Hlinica,
Dubnica, Teplický Brusník;
b)
ľavostranné - Vydrničianka, Trstený potok a Tomášovský potok
Hnilec: pramení pod Kráľovou
hoľou v Nízkych Tatrách. Geologicky je to veľmi starý tok, ktorý sa
sformoval v priebehu vyzdvihovania Volovských vrchov. Bazén Hnilca je pozoruhodný úzkym tvarom a dĺžkou (89 km). Povodie Hnilca má
vysokú lesnatosť. Najvýznamnejšie
prítoky sú: Spišský potok, Biele Vody,
Železný potok, Henclová, Stará
voda, Bystrý, Smolnícky a Perlový potok. Na rieke Hnilec je vybudovaná vodná
nádrž Palcmanská Maša. Jeho priemerný prietok nad Palcmanskou Mašou je 1,6 m3/s a
v Jaklovciach v ústí do Hornádu je cca 6 m3/s.
Väčšinu
stojatých vodných plôch územia tvoria
umelé nádrže. Prírodné jazerá sa
tu podstate nenachádzajú.
Palcmanská Maša: je nádrž na
hornom toku Hnilca z r. 1956 o rozlohe 85 ha. Určitou raritou je
odvádzanie vody tunelom do Dobšinej pre výrobu špičkovej elektrickej
energie. Jazero sa využíva pre rybné hospodárstvo, športové a turistické
účely.
Klauzy: je malá vodná nádrž na hornom toku Bieleho potoka v Slovenskom raji.
V minulosti sa voda používala pre splavovanie dreva do Hornádu. Je to
významné oddychové miesto pri putovaní po chodníkoch Slovenského raja.
Nachádza sa tu silný prameň vody.
Hansjakubova nádrž: je to menšia
účelová vodná nádrž pod sedlom Kopanec v doline Hansjakubova v
Slovenskom raji. Možné miesto oddychu.
Blajzloch: je to menšia účelová nádrž
s malebným okolím na jednom z prítokov
Veľkej Bielej vody pod sedlom
Kopanec v Slovenskom raji.
Možné miesto oddychu.
Lesnica: je to málo známa malá vodná nádrž na potoku Lesnica neďaleko
Čingova v Slovenskom raji. Turisticky sa nevyužíva.
Rakovec: menšia účelová vodná nádrž na rieke Hnilec priamo v obci Mlynky.
Slúžila ako zásobáreň vody pre neďalekú elektráreň v Rakovci, do
ktorej prúdila voda podzemným potrubím. V súčasnosti je vypustená. Pre
cestovný ruch sa nikdy nevyužívala.
Územie Slovenského raja predstavuje
vysokú koncentráciu rozmanitých
vodopádov, ktoré vznikajú na horských bystrinách, ktoré stekajú zo
strmých svahov, a na krátkych úsekoch prekonávajú veľké prevýšenie. Tieto
vody vymyli vo vápencovom podklade početné rokliny, v ktorých sa nachádza
vždy hneď niekoľko vodopádov.
Prehľad roklín Slovenského raja s
príslušnými vodopádmi .
• Kláštorská roklina: je s TZT vodopád Objaviteľov - vodopád Antona
Straku - Dúhový vodopád - Kaskády Gustáva Nedobrého - Malý vodopád - vodopád Kartuziánov - Machový vodopád
• Kyseľ: je bez TZT - Barikádový vodopád -
Kaplnkový vodopád - Roklina - vodopád
v Temnici - Obrovský vodopád - Karolinyho vodopád
• Vyšný Kyseľ:
je s TZT - Malý vodopád - Machový vodopád
•
Piecky: je s TZT -
Veľký vodopád - Kaskády - Terasový vodopád
• Sokolia dolina: je s TZT - Bočný vodopád
- Skalný vodopád - Závojový vodopád (65 m, najvyšší v Slovenskom raji, druhý na
Slovensku) - Vyšný vodopád
• Suchá Belá: je s TZT - Misový vodopád -
Roklina - Okienkový vodopád - Korytový
vodopád - Bočný vodopád - Kaskády
• Veľký Sokol: je s TZT – Kaskády - Malý
vodopád - Veľký vodopád - Róthova roklina
• Zejmarská roklina: je s TZT - Nálepkove
vodopády
• Zelená dolina: je bez TZT - Nižné Kaskády - vodopád
Skok - Vyšné Kaskády
Ďalšie vodopády sa nachádzajú v doline Lesnice v
kaňone pod Turníckym sedlom, v rokline Zadná diera a v oblasti Galmusu v
Bielovodskej a Svätojánskej doline. Uvedených 36 vodopádov Slovenského raja
svojou estetickou hodnotou a výnimočnosťou predstavuje najhodnotnejší
potenciál vody na území stredného Spiša vo vzťahu k cestovnému ruchu.
1.1.4
Fauna a flóra
Slovenský raj je územím so
vzácnou koncentrovanosťou prírodného bohatstva. Zo zoogeografického hľadiska patrí územie do
eurosibírskej podoblasti, kde dochádza ku stretu zóny horskej, stepnej aj zóny
listnatého lesa. Bolo tu zistených okolo 4000 druhov bezstavovcov. Viac ako
polovicu tvorí fauna motýľov (v súčasnosti 2162 druhov). Ďalej
bolo zistených približne 400 druhov chrobákov, 40 druhov cicavcov, 100 druhov
vtákov, 8 druhov obojživelníkov a 6 druhov plazov. Vyskytujú sa tu viaceré
významné druhy – karpatské endemity ako fúzač zemolezový, aj glaciálne
relikty z doby zaľadnenia ako motýľ jasoň červenooký.
Okolo 160 druhov živočíchov je dnes na území národného parku osobitne
chránených.
Z kriticky
ohrozených orol skalný a vydra riečna. K silne ohrozeným druhom patrí
orol krikľavý, hlucháň obyčajný, mlok veľký. Ohrozené druhy
zastupujú aj horskí predátori rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý.
V hojnom počte sa vyskytuje diviačia a srnčia zver,
líška a zajac. Určitou raritou je kamzík vrchovský alpský, umelo tu
vypustený v r. 1963. V povodí Hornádu a Hnilca je
najrozšírenejší pstruh potočný, čerebľa obyčajná,
lipeň obyčajný. Z obojživelníkov mlok karpatský. Jaskyne
ukrývajú viacero druhov netopierov. K ohrozeným patrí netopier fúzatý,
netopier riasnatý.
Slovenský raj je jeden
z najcennejších komplexov západokarpatskej kveteny s veľkým
bohatstvom druhov. Vzácny je výskyt viacerých druhov karpatských
a západokarpatských endemitov a subendemitov. Aj to bol jeden
z hlavných dôvodov ustanovenia územia za národný park. Vyskytuje sa tu
okolo 1000 druhov vyšších rastlín, 120 druhov machorastov, 300 druhov rýb, 80
druhov lišajníkov. Viacero druhov rastlín je však už v zozname ohrozených
druhov. Napríklad kosatec bezlistý, jazyčník sibírsky, lykovec
voňavý.
Takmer celú oblasť
národného parku (92%) pokrývajú lesy. Ich druhová pestrosť je zárukou
ekologickej stability prostredia. Prevládajú jedľové bučiny
s prevahou buka, smreka, jedle a javora. Na strmých vápencových
bralách sa zachovali reliktné borovice. V prielome Hornádu aj v tiesňavách
sa ojedinelo vyskytuje tis obyčajný. Nižšie polohy lesného porastu pokrýva
viacero druhov krov, ako hloh, baza, šípka alebo zemolez čierny. Pôvodné
drevinové zloženie lesa negatívne ovplyvnila výroba dreveného uhlia (až do
začiatku 20. st.). Scenériu niektorých lokalít poznačila veterná
smršť v roku 1995 (okolie Kláštoriska, Kláštorská roklina, Ihrík
a tiesňava Veľký Sokol).
Ozdobou územia je pestrá
kvetena. Charakteristickou črtou najatraktívnejších lokalít –
tiesňav, kaňonov a úzkych hlbokých dolín – je teplotná inverzia.
Jedná sa o teplotný zvrat pásiem, kedy chladnomilné vysokohorské
a vlhkomilné druhy sa nachádzajú v nižších polohách a naopak vo
vyšších polohách prevládajú teplomilné druhy. Lesné spoločenstvo zastupuje
kopytník európsky, lipkavec marinkový, z ohrozených druhov ľalia
zlatohlavá, črievičník papučkový. Prostredie tiesňav zdobí
kortúza Matthioliho, soldanelka karpatská. Na vápencových slnečných
svahoch sa nachádzajú teplomilné druhy ako poniklec slovenský – symbol
Slovenského raja, či kosatec bezlistý. Pestrú vegetáciu lúk slatín
a rašelinísk zastupuje šafran spišský, orlíček obyčajný, vo
vlhšom prostredí prvosienka pomúčená – všetko chránené druhy.
Flóra a fauna územia zohráva v ponuke cestovného
ruchu dôležitú úlohu. Živočíšstvo
a rastlinstvo územia Slovenského raja predstavuje významnú prírodnú zložku
potenciálu pre cestovný ruch a jej pozorovanie a vnímanie môže byť
cieľom mnohých návštevníkov územia. Fauna je z hľadiska
ponuky cestovného ruchu zaujímavá
aj pre vybranú skupinu
zákazníkov, ktorá sa zaujíma o športový rybolov, alebo poľovníctvo.
1.1.5 Chránené
územia prírody a atraktivity.
Z celkovej rozlohy Slovenska chránené
územia tvoria 22,4%. Najvýznamnejším prírodným fenoménom regiónu Spiš je
prírodný unikát Národný park Slovenský raj.
Národný park Slovenský raj bol vyhlásený roku 1988 (od r. 1964 bol
CHKO). Rozprestiera sa na území
19 763 ha a ochranné pásmo (OP) k nemu zaberá 13 011 ha. Chránené územia
s najvyššími stupňami ochrany zaberajú 4 972 ha. Je to 11 národných
prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 2 národné prírodné pamiatky, 2
prírodné pamiatky a 1 chránený areál.
V prehľade je uvedený rok vzatia pod
ochranu a rozloha územia.
Národné
prírodné rezervácie (NPR):
Holý
kameň, od r. 1976, rozloha
210,87 ha;
Kyseľ, od r. 1964, rozloha 949,97 ha;
Piecky, od r.
1976, rozloha 244,93 ha;
Prielom
Hornádu, od r. 1976, rozloha 290,49 ha;
Sokol, od r.
1976, rozloha 700,93 ha;
Suchá Belá,
od r. 1976, rozloha 153,52 ha;
Zejmarská
roklina, od r. 1980, rozloha 72,65 ha;
Tri kopce, od
r. 1984, rozloha 246,23 ha;
Stratená, od
r. 1964, rozloha 679 ha;
Vernárska
tiesňava, od r. 1966, rozloha 82,9
ha;
Hnilecká
jelšina, od r. 1988, rozloha 84,6 ha.
Prírodné
rezervácie ( PR ):
Čingovské
hradisko, od r. 1993, rozloha 44,02 ha;
Kocúrová, od
r. 1974, rozloha 16,72 ha;
Muráň,
od r. 1996, rozloha 180,66 ha;
Ostrá skala,
od r. 1976, rozloha 6,66 ha;
Mokrá, od r.
1966, rozloha 60,2 ha;
Barbolica, od
r. 1988, rozloha 12,0 ha;
Malé Zajfy,
od r. 1993, rozloha 7,24 ha;
Vyšná
Roveň, od r. 1993, rozloha 6,98
ha;
Hradisko, od
r. 1982, rozloha 44,0 ha.
Národné
prírodné pamiatky (NPP):
Dobšinská
ľadová jaskyňa, od r. 1964, 1232 m dlhá;
Medvedia
jaskyňa, od r. 2001, rozloha
188,39 ha.
Prírodné
pamiatky (PP):
Jaskyňa
Čertova diera, od r. 1981, súčasť NPR Kyseľ;
Hranovnické
pleso, od r. 1984, rozloha 68,1 ha.
Chránené
areály (CHA):
Knola, od r.
1996, rozloha 220,02 ha
Územie Slovenského raja patrí z dôvodu výskytu
jaskýň, priepastí a hojnosti
ostatných krasových útvarov k najhodnotnejším na Slovensku.
V nasledujúcej časti by som chcel vymenovať niektoré
z nich, ktorých potenciál prispieva k zvyšovaniu návštevnosti tohoto
územia. Ide o vyhliadkové kopce a
vrcholy, vyhliadkové bralá a skaly,
kaňony, jaskyne, priepasti a
krasové útvary.
Vyhliadkové kopce a vrcholy: Predná hoľa, 1 545 m n. m., najvyšší
vrchol, Ondrejisko, 1 270 m n. m.,
Veľká Knola, 1 266 m n. m., Kopanec, 1 132 m n. m., Suchý vrch, 1 121 m
n. m., Čertova hlava, 1 081 m n. m., Dobšinský vrch, 970 m n. m., Matka
božia, 906 m n. m., Medvedia hlava, 903 m n. m., Dobšinský kopec, 851 m n. m.,
838 m n. m., Čertova sihoť, 822 m n. m.
Vyhliadkové bralá, skaly, skalné útesy: Holý kameň, 1 106 m n. m.,
Tomášovský výhľad, 667 m n. m., Bykárka, 1 067 m n. m., Majerská, Ihla, Ihrík
útvary Lievik, Tunel, 652 m n. m., Skalná veža, Kazateľnica, Havrania
skala, 1 156 m n. m., Sovia skala, 552 m n. m., Rárohove skaly, Tri kopce,
(PR), Ludmanka, Gačovská skala, 1 106 m n. m., Červená skala, 1 109 m
n. m.
Rokliny a kaňony: Kláštorská roklina; Kyseľ; Vyšný Kyseľ;
Piecky; Sokolia dolina s najvyšším vodopádom v Slovenskom raji
Závojový vodopád (86 m);
Suchá Belá; Veľký Sokol; Zejmarská roklina; Zelená dolina; prielom
Hornádu: 16 km dlhý, a 150 m hlboký, miestami len niekoľko metrov široký;
tiesnina Veľká Biela voda; Tomášovská Belá; kaňon Lesnice; Stratenský
kaňon; Malý Sokol; tiesňava Zadná diera; Čierna dolina;
Bočné Piecky.
Jaskyne, priepasti a krasové útvary: Jaskynné priestory a priepasti
svojou utajenosťou a neprístupnosťou dráždia ľudskú predstavivosť a fantáziu a
stávajú sa tak vysoko vyhľadávanou atrakciu cestovného ruchu. Ak sú tieto
podzemné priestory bohato vyzdobené rôznymi krasovými útvarmi, alebo obsahujú
niečo výnimočné (ľad, sintrová výzdoba ap.), stávajú sa tak obrovským
potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Napr. v r. 1998 navštívilo 12
slovenských sprístupnených jaskýň
500 tis. návštevníkov .
Verejnosti prístupné jaskyne: • Dobšinská ľadová jaskyňa objavená v r.
1870 a osvetlená od r. 1887, svetový unikát,
objem ľadu 110 000 m3 od
doby ľadovej vo štvrtohorách (vek
220 tisíc r. pred n. l.), dĺžka jaskyne je 1 368 m. Otvorená len v
mesiacoch máj - september.
Verejnosti neprístupné jaskyne: • Medvedia jaskyňa
paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa; • Stratenská
jaskyňa je najväčšou
jaskyňou na Slovensku, s cca 23 km chodieb, priestor Rozprávkového
dómu má viac ako 5000 m3,
Šírka chodieb je až 20 – 25 m; • Jaskyňa Dufart v masíve Ihríka; • Psie
diery s kosťami medveďa; • Čertova diera 45 m dlhá archeologické
nálezisko, kanelovaná keramika; • Čertova jaskyňa; • Zlatá diera, pod
Glacom s podzemným potokom; • Ružova jaskyňa; • Kašelova diera jaskyne
v masíve Havranej skaly a Kyseľa.
Krasové útvary: •
Hanesová - krasová planina; • jaskynné prepadlisko Duča; • masív
Hanesová (nad Dobšinskou ľadovou jaskyňou) rozloha 0,5
ha.; • Stratená početné krasové útvary na povrchu aj
v podzemí NPR; • Geravy - krasová planina; • Glac .
krasová planina, krasové závrty a škrapy na Veľkej poľane; •
Sokol povrchové krasové útvary,
steny až 300 m vysoké, vodopády,
čereje, NPR; • Hranovnícke
pleso travertínové terasy a útvary z obdobia pleistocénu, PP.
K atraktivitám národného parku
patria aj: • Občasný prameň, pod Havraňou skalou, PP; •
vyvieračka v rokline Malý Sokol,
NPR; • vyvieračka Zejmarská studňa.
Pri analýze obyvateľstva
a kultúrnohistorického potenciálu sme postupovali podľa vzadu uvedenej
literatúry a podľa informácií poskytnutých na mestskom úrade
mesta Spišská Nová Ves. V niektorých prípadoch sme analýze podrobili aj
širšie územie, nielen oblasť NP Slovenský raj a ochranné pásmo,
pretože uplatnenie na území Slovenského raja môžu nájsť aj obyvatelia,
ktorí by sem dochádzali z priľahlých oblastí regiónu.
1.2.1
Kultúrno-historický potenciál
V neskoršom období mladšej doby
kamennej, v neolite (3. a 2. tisícročie p. n. l.) už je okolie
Slovenského raja husto osídlené. Sídliská vznikajú najmä na strategických
miestach, pri sútokoch Hornádu s jeho prítokmi ako Košariská, Zelená hora,
v oblasti Čingova na ľavom aj pravom brehu Hornádu. Významným
bolo aj sídlisko priamo v srdci Slovenského raja na Kláštorisku. Spomenuté
sídliská sa väčšinou stali aj útočišťom prvých Slovanov,
prichádzajúcich na územie Spiša niekedy medzi 5. až 6. storočím.
V neskoršej dobe sa história dotkla územia Slovenského raja v r.
1241-1242 počas vpádu Tatárov. Neprístupné terény sa vtedy stali úkrytom
obyvateľstva. Na Kláštorisku sa ukryli spišskí Sasi, pôvodné
obyvateľstvo našlo úkryt na Turníku a v iných ťažko
prístupných lokalitách Slovenského raja. Od tohto obdobia je história
Kláštoriska počas ďalších troch storočí spojená so vznikom
kláštora, životom kartuziánskych mníchov, ale aj častými nájazdmi
lúpežných družín.
V prvej polovici 13.
storočia bola osídlená aj Zelená hora. Budoval sa tu strážny, tzv.
Marcelov hrad, ale nebol dokončený. V 15. storočí si tu bratríci
vybudovali pevnosť (Tábor). Územia v tzv. oblasti Dolného Spiša sa
v minulosti dotkli aktivity spojené s ťažbou rúd, ťažbou
dreva, uhliarstvo a stavba hút. Región bol známy prienikom viacerých
etník, národov a národností, ktoré na území Spiša vytvorili
v minulosti jedinečnú kultúru. Spiš v minulosti formovali
Slováci, Nemci, Maďari, Poliaci, Židia, ale aj Rusíni a Rómovia.
Napríklad v roku 1910 na území Spišskej župy žilo 54,1% Slovákov, 22,1%
Rusínov, 11,3% Nemcov a okolo 3% Poliakov. V danom roku sa
k židovskému náboženstvu hlásilo viac než 4% obyvateľov. V zázemí historických miest,
v Slovenskom rudohorí sa v minulosti intenzívne rozvíjala ťažba
nerastných surovín, najmä železnej rudy, striebra, medi, niklu, kobaltu, ale aj
sadrovca a uránových rúd. Tieto historické skutočnosti ovplyvnili
charakter súčasnej spoločnosti, kultúry a ekonomiky Spiša.
Kultúrne pamiatky
predstavujú špecifickú ponuku, ktorá je výsledkom bežnej ľudskej činnosti,
ľudí pôsobiacich na tomto
území v dávnej aj nedávnej minulosti.
Fakty o kultúrnom vývoji na tomto území prinášajú hrady a zámky,
kaštiele a kúrie, kostoly, kláštory a
kaplnky, archeologické nálezy,
historické cesty, ktoré prechádzali územím a zachované technické pamiatky,
využívanie ktorých ponúka možnosť
tvorby nových produktov
CR (napr. mimoriadne pobytové miesta, duchovná alebo púťová turistika,
naučno-historické prednášky a iné ).
Habušický hrad (Marcelov hrad), zvyšky hradu z 13. st. na Zelenej hore pri
vstupe Hornádu do Slovenského raja. Výstavba
hradu bola ukončená po tatárskom vpáde. V r. 1456 dobyli hrad levočskí mešťania
a od toho času je v ruinách.
Kaštiele a
kúrie
Betlanovce - renesančný kaštieľ bol postavený v r. 1564 .1568. Je najstarším a najkrajším renesančným kaštieľom na Spiši,
rodisko Thurzovcov. Je to
zaujímavá dvojpodlažná stavba s drevenou pavlačou dookola celého
poschodia. Areál kaštieľa s dvoma kúriami v obci
bol rekonštruovaný v r. 1955-60.
Kaštieľ je jedným z prvých typov renesančných obytných kaštieľov bez fortifikačnej funkcie. Má mimoriadnu historickú hodnotu.
Stavebno-technický stav je nevhodný, objekt si vyžaduje väčšiu
rekonštrukciu.
Betlanovce -
pôvodne gotický r. - k. kostol, z r.
1309, klenba z druhej polovice 18. st., loď z 20. st.;
Dedinky - barokovo klasicistický kostol z
r.1835;
Hrabušice - pôvodne románsky r. - k. kostol z pol.
13. st., neskorogotický oltár
z r. 1516-20;
Kláštorisko - zvyšky kartuziánskeho kláštora, archeologická lokalita zo
14. st.;
Letanovce - pôvodne neskororománsky r .- k. kostol z pol. 13.
st., v 18. stor. zbarokizovaný;
Smižany - ranogotický r. - k. kostol z druhej
polovice 13. st., po r. 1436 zaklenutá loď;
Spišské Tomášovce - pôvodne gotický r .- k. kostol z prvej polovice 14. st., po r. 1846 klasicisticky prestavaný;
Stratená -
neogotický r. - k. kostol z r. 1909, -
drevená kaplnka z r. 1800.
Čingov -
nálezy z mladšej doby kamennej, osídlenie od paleolitu po stredovek, púchovské
a slovanské hradisko, veľkomoravský hrob;
Kláštorisko -
mladšia doba kamenná, doba bronzová,
železná,
kartuziánsky
kláštor, nálezy zo 14. st.;
Čertova
diera - paleontologické nálezy;
Zelená hora - koniec doby kamennej, zbytky
kamenného hradu;
Medvedia
jaskyňa - paleontologické nálezy,
triasové vápence, bohatá kvapľová výzdoba, kosti
jaskynného medveďa;
Čertova
sihoť - hradisko z neskorej doby bronzovej;
Smižany -
obec kráľovských psovodov. Na území sa nachádzajú stopy z osídľovania najstaršími Slovanmi z predveľkomoravského obdobia,
Veľkomoravské sídlisko, r. 1246.
Staré
banícke a hutnícke obce a miesta:
Havrania
dolina, Mlynky - ťažba medenej a železnej rudy, z 19. st.;
vysoká pec
a hámre;
Smižany
- hutníctvo , vysoká pec do r. 1886;
Stratená - v r. 1723 vysoké pece funkčné až do
r. 1927;
Mlynky - ruda
Cu, Fe, vysoká pec a hámre, staré štôlne v okolí.
Glacká cesta - bývalá obchodná
tepna v stredoveku Spiš-Gemer.
Betlanovce
- mlyn;
Letanovský
mlyn - kartuziánsky kamenný most, novo zrekonštruovaný;
Novoveská Huta,
Spišská Nová Ves . kamenný cestný most;
Spišské
Tomášovce - kováčska vyhňa z 2. pol. 19. stor.
1.2.2 Analýza obyvateľstva a
trhu práce
Územie Slovenského raja sa rozprestiera v regióne
stredného Spiša, ten tvoria tri okresy s celkovou rozlohou 1 529
km2, s celkovým
počtom obyvateľstva do 154
000, čo predstavuje hustotu
100,5 ľudí na km2. Rozlohy okresov a počty obyvateľov
v okresoch sú znázornené v Tabuľke 3. Zo
zamestnanej časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva je 44% zamestnaných
v priemysle, 32% v školstve, vzdelávaní a verejnom sektore, 14% v
poľnohospodárstve, zbytok v službách.
Svoju analýzu
som upriamil na mestá v blízkosti Slovenského raja, ktorých
vzdialenosť nie je až taká veľká a ich obyvatelia by mohli do práce
cestovať.
Tabuľka 3:
Rozlohy okresov a počty obyvateľov v okresoch |
|||||
Okres |
Rozloha okresu |
Počet obyvateľov |
Hustota/ Km2 |
Počet miest |
Počet obcí |
SNV |
587,1 |
92000 |
156,7 |
3 |
33 |
Levoča |
357,2 |
31300 |
87,6 |
2 |
31 |
Gelnica |
584,4 |
30324 |
51,9 |
1 |
19 |
Zdroj: OÚ v Spišskej Novej Vsi |
Z celkového počtu obyvateľov tvoria (k
augustu 2001): muži 49,4 %, ženy 50,6 %, produktívny vek 56,6 %,
ekonomicky aktívne 44,9 %, predproduktívny vek 28,6 %, poproduktívny vek 14,8
%, miera nezamestnanosti 24,7 %. Najviac nezamestnaných je v kategórii 30-39
ročných a potom v kategórii 15-19 ročných. Prehľad potenciálu
trhu práce v okrese Spišská Nová Ves a miest Levoče a Spišskej Novej
Vsi, ktoré sú v blízkej vzdialenosti od Slovenského raja je znázornený
v Tabuľke 4.
Tabuľka 4 Prehľad
potenciálu trhu práce stav k 31.8.2001 |
|||
Obec |
SNV |
Levoča |
Okres SNV |
Počet obyvateľov |
39000 |
14312 |
92000 |
Počet ekonomicky aktívneho
obyvateľstva |
20240 |
8943 |
42576 |
Celkový počet evidovaných
nezamestnaných EVN |
3545 |
1936 |
10550 |
Miera EVN (%) |
17,5 |
21,7 |
24,78 |
Muži v EVN |
1801 |
1114 |
5775 |
Ženy v ENV |
1474 |
822 |
4775 |
Veková štruktúra EVN Do 35 rokov Nad 35 rokov |
1232 2313 |
716 1220 |
3383 7167 |
Vzdelanostná štruktúra EVN : vyššie a vysokoškolské stredné základné a vyučení |
195 1320 2030 |
39 387 1510 |
330 2461 7759 |
Doba evidencie EVN : do 12 mesiacov 12 -24 mesiacov nad 24 mesiacov |
1989 632 924 |
906 394 636 |
5637 1699 3214 |
Zdroj: OÚ
v Spišskej Novej Vsi |
Pri analýze
ekonomickej úrovne sme postupovali podľa vzadu uvedenej literatúry,
internetových stránok, osobnej návštevy územia a rozhovorov so
zamestnancami mestského úradu mesta Spišská Nová Ves. V niektorých
prípadoch sme analýze podrobili aj širšie územie, nielen oblasť NP
Slovenský raj a ochranné pásmo, pretože rozvoj cykloturizmu na území
Slovenského raja je ovplyvňovaný aj regiónom v ktorom sa nachádza.
1.3.1 Technická infraštruktúra
Vybavenosť územia
Slovenského raja a regiónu v ktorom sa nachádza s jednotlivými
prvkami technickej infraštruktúry zvyšuje úroveň a prispieva k rozvoju
podnikania a zároveň umožňuje akceleráciu cestovného ruchu v regióne
a jeho okolí. Súčasný stav jednotlivej infraštruktúry v celom regióne
je nasledovný:
Železničná sieť: Cez región vedie elektrifikovaná dvojkoľajná železničná
trať, ktorá spája východ (Košice), so severom (Žilina), západom
(Bratislava) Slovenska a Českou republikou (Praha). Na trati premávajú
miestne vlaky aj medzinárodné rýchliky (IC).
Druhou traťou, ktorá je v južnej časti regiónu, je
neelektrifikovaná jednokoľajná
trať Margecany - Zvolen, ktorá má len druhoradý význam. Miestny význam majú aj trate Levoča - Spišská Nová Ves a Spišské Podhradie - Spišské Vlachy,
ktoré zabezpečujú najmä osobnú, ale čiastočne aj nákladnú
dopravu (zrušená).
Cestná infraštruktúra: Najdôležitejšou
dopravnou tepnou, ktorá prechádza územím regiónu je cesta európskeho významu
E50 (štátna cesta I/18) v dĺžke 38,9 km, vedúca v smere západ . východ, ktorá
spája mestá Norimberg v Nemecku, Plzeň, Prahu a Brno v Čechách,
Trenčín, Žilinu, Košice
na Slovensku s mestami na Ukrajine. Vzhľadom na jej dôležitosť
a jej celospoločenský význam sa venuje údržbe tejto komunikácie a jej
príslušenstva maximálna pozornosť. V línii tejto cesty prebieha výstavba
diaľnice.
V regióne nie je viac ciest I. triedy, len relatívne hustá sieť ciest II.
triedy, z ktorých viac ako polovica je nevyhovujúcej
kvality. Cesty III. triedy zaberajú v
regióne najväčšiu plochu. Tieto
cesty sú vo veľmi zlom technickom
stave a to hlavne preto, že v poradí dôležitosti z hľadiska opráv a údržby
sú až na treťom mieste, pričom pridelené finančné prostriedky na realizáciu všetkých nutných
opráv nepostačujú. V
posledných rokoch bola
rekonštruovaná len časť ciest III. Triedy, hoci pri posledných povodniach
dochádzalo k silnému poškodzovaniu. Pokiaľ v najbližších rokoch
nebudú prideľované finančné prostriedky aj na rekonštrukcie ciest
III. triedy, môže nastať na mnohých úsekoch kritický stav vo forme
nezjazdnosti. A práve cesty III. a II. triedy sú najvodnejšími pre rozvoj
cykloturistiky, pretože hustota cestnej premávky tu nie je vysoká.
Autobusová doprava: Prostredníctvom hustej
siete autobusových liniek je dobré spojenie v lokálnom zmysle, ale aj
diaľkovými spojmi so všetkými mestami Slovenska a významnými dopravnými
centrami v zahraničí (ako je napr. Viedeň Schwechat). Prepravné
potreby regiónu zabezpečujú SAD Spišská Nová Ves, SAD Levoča.
V posledných dvoch rokoch požiadavky na prímestské linky poklesli
hlavne z dôvodu vysokej nezamestnanosti v okresoch regiónu. SAD prevádzkuje
činnosť so zastaralým vozovým parkom v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov. Napr. priemerný vek autobusov v Levoči
je 10,76 roka.
Letecká doprava: Na
území regiónu sa nenachádza letisko, ktoré by malo medzinárodný štatút. Letiská
medzinárodného významu sú v Poprade, v Košiciach, 50 - 100km
a Bratislave, 350 km.
S letiskom v Poprade je
dobré spojenie cestou E 50 (v najbližšej budúcnosti diaľnica). V
Spišskej Novej Vsi je malé miestne letisko s trávnatou plochou, ktoré používa
armáda (vrtuľníky) a športovci. V regióne pri obci Klčov je malé
poľnohospodárske letisko.
Vodná doprava: Vzhľadom na horský charakter regiónu
a nesplavnosť riek sa tento druh
prepravy nevyužíva.
Elektrické siete: Celé územie je pokryté rozvodmi a
možnosťami dodávok elektrickej energie. Čo sa týka dodávok
elektrickej energie inštalovaný výkon je
dostačujúci, tzn. že región toho času nie je schodkový. U niektorých
obcí okresu je stav s dodávkami elektrickej energie vyhovujúci, ostatné obce sa
sťažujú na nedostatok pokrytia, kolísanie a výpadky elektrického prúdu.
Rozvodné závody
uskutočňujú periodické opravy a posilňovanie prenosových
systémov.
Z netradičných zdrojov energie sa využíva
vodná energia riek Hnilec a Hornád
a ich prítokov v deviatich
existujúcich malých vodných elektrárňach (MVE), s výkonom cca. 0,5 MW.
Telekomunikácie: Okresy regiónu stredný Spiš sú
začlenené do jednej primárnej oblasti (volací kód 053) pevnej
telekomunikačnej siete
dominantného prevádzkovateľa telekomunikačných služieb Slovenské
telekomunikácie a.s. Pevná sieť je vybudovaná a vybavená ústredňami, domovými prípojkami a
sieťou telefónnych automatov na
mince alebo na telefónne karty s možnosťou volania aj do
zahraničia. Hustota telefónnych
staníc (na 100 obyvateľov) je v regióne 23 % (na Slovensku 31 %).
Bezdrôtovú - mobilnú telekomunikačnú sieť zabezpečujú dve siete
v digitálnom systéme GSM 900 a GSM 1 800 MHz . Pokrytie signálom v regióne nie
je 100 %.
Vysielanie rozhlasových a televíznych programov je
zabezpečované pre držiteľov licencií. Pokrytie signálom v regióne je
dostatočné. V regióne sa samozrejme využíva aj medzinárodná informačná sieť Internet, na niektorých miestach aj pre
verejnosť.
1.3.2
Životné
prostredie
Jednou
z hlavných úloh ochrany prírody je prispieť k zachovaniu
rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, utvárať podmienky na
trvalé udržiavanie, obnovenie a racionálne využívanie prírodných zdrojov,
záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny
a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Prispieť k
ochrane prírody a krajiny Národného parku Slovenský raj ako aj k jeho únosnému
kultúrno-výchovnému využívaniu by mala aj všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu životného
prostredia v Spišskej Novej Vsi č. 3/1996 z 15. apríla 1996 o Návštevnom
poriadku Národného parku Slovenský raj, uvedená v prílohe č.1.
Enviromentálna záťaž regiónu vyplýva z
ťažobnej činnosti v Slovenskom rudohorí (haldy, banské odpadové vody)
napr. v lokalitách Slovinky, Rudňany, Poráč, Smolnícka Huta, činností nadväzujúceho
spracovateľského priemyslu (Krompachy, Rudňany) a činností
ďalších priemyselných prevádzok a nedoriešených problémov komunálneho
hospodárstva (odpady, čistenie odpadových vôd) v doline Hornádu a Hnilca.
Ovzdušie: Stredný Spiš patrí
do zaťažených oblastí,
ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia. Na kvalitu ovzdušia majú
podstatný vplyv aj rozptylové podmienky, ktoré sú v severnej časti
zložitejšie vzhľadom na morfológiu
terénu. Aj územia situované do údolia rieky Hornád majú obmedzené
podmienky pre rozptyl škodlivých látok v ovzduší. Emisie . v dôsledku poklesu
priemyselných výrobných činností,
ale aj obmedzenia používania pevných
fosílnych palív, pokračuje trend celkového znižovania emisií (najmä tuhých
látok a SO2). Výrazné
rozšírenie využitia zemného
plynu však vedie
zároveň k zvyšovaniu emisií
NOx. Na celkovom znečistení ovzdušia sa
značnou mierou podieľa doprava, a to predovšetkým v hlavných
dopravných koridoroch.
Najproblematickejším druhom dopravy z hľadiska
dopadu na ovzdušie je cestná doprava. Nárast intenzity dopravy zvyšuje množstvo
emisií z výfukových plynov, a tým negatívne ovplyvňuje ovzdušie v
dýchacej zóne.
Voda:
Hornád - v hornej časti, nad odstaveným vodárenským odberom v Smižanoch má
vodu priaznivej akosti okrem mikrobiologického zloženia. V ďalšej trati
od Spišskej Novej
Vsi sa akosť systematicky
zhoršuje až po vodnú nádrž Ružín. K zhoršeniu parametrov organického znečistenia, vysokého
obsahu mangánu a niektorých ťažkých kovov ale aj
bakteriologických ukazovateľov prispievajú nielen bodové znečistenia ale aj prítoky
Levočský, Rudniansky a
Slovinský potok. Prítoky, Rudniansky a Slovinský potok, majú vodu silne
znečistenú najmä ťažkými kovmi. Hnilec - je nad vodnou nádržou
čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza i do povodia
Slanej a aj v Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka. Chránené vodohospodárske
oblasti (CHVO). CHVO Horného toku Hnilca sa nachádza z veľkej
časti v NP Slovenský raj. Nepriaznivý
vplyv má najmä
železničná doprava a cestná doprava a rekreačná
činnosť v Slovenskom raji.
Prírodná rádioaktivita: Prírodná rádioaktivita hornín a vôd, ako aj radónové riziko je
ovplyvnené pestrou geologickou
skladbou hornín, ktoré budujú jednotlivé geologické celky. V okrese Spišská
Nová Ves najvyššie hodnoty uránu vykazuje oblasť Novoveskej Huty.
1.3.3 Analýza podnikateľského
prostredia
Ešte donedávna hlavnými ekonomickými
aktivitami v regióne bolo baníctvo, metalurgia, strojárstvo, potravinársky, textilný priemysel, lesné
hospodárstvo, stavebníctvo a elektrotechnika.
Tieto odvetvia tvorili 80% objemu produkcie regiónu. Prechod na trhovú ekonomiku viedol k recesii vo
všetkých sektoroch.
Banícky priemysel, ktorý bol dlhodobo závislý na
subvenciách od štátu, a textilný priemysel boli najviac dotknuté. Výrazným
útlmom, najmä z dôvodu konverzie špeciálnej výroby prešlo aj strojárstvo.
Spoločným znakom, príčinou drastického úpadku ekonomiky okresu bola strata
nenáročných, ale objemných východoeurópskych trhov
(RVHP) a trhu v ZSSR a
nemožnosť, alebo aj neschopnosť konkurovať na otvorenom trhu vo
svete. Ak sa zamyslíme nad vhodnosťou lokality regiónu pre lokalizáciu
podnikov a aktivít, môžeme povedať, že perspektívy rozvoja tu môžu mať niektoré odvetvia a činnosti
hospodárstva, ku ktorým nesporne patrí cestovný ruch.
Z uvedeného
prehľadu v prílohe B je vidieť, že v cestovnom ruchu je
veľmi malé zastúpenie. Aj napriek tomu, že tento región je
z hľadiska cestovného ruchu atraktívnym územím.
1.3.4 Cestovný ruch
V minulosti predstavoval podiel cestovného ruchu na
HDP zanedbateľný podiel a v systéme silného subvencovania tejto
činnosti štátom ani nebolo možné skutočné efekty stanoviť.
Dnes je cestovný
ruch podrobne štatisticky sledovaný do úrovne krajov, ale na úrovni okresov získať informácie
je problém a nie je možné získať
informácie o význame
jednotlivých aktivít v rámci cestovného ruchu. Podľa údajov
BULLETINU pre cestovný ruch č.2/2001 a č.3/2001 bol podiel aktívneho
zahraničného cestovného ruchu na HDP Slovenska v roku 2000 2,2 %,
pričom Slovensko navštívilo skoro 29 mil. návštevníkov. Sú to čísla
menšie ako v predošlých rokoch a od roku 1997 návštevnosť hostí
z okolitých krajín
neustále klesá s
výnimkou Poľska , kde sa
naopak návštevnosť (počet prechodov hraníc) za toto obdobie skoro
zdvojnásobila. Čo sa týka kvality a ceny, väčšina zariadení
cestovného ruchu spĺňa aj normy EÚ, ale z dôvodu
konkurenčnej schopnosti je potrebné kvalitu zvyšovať komplexne. Väčšiu časť ubytovacej kapacity poskytujú stredne veľké
hotely, z ktorých mnohé boli renovované len nedávno. Vzrástol význam penziónov,
sú obľúbené aj kvalitné.
Napriek tomu, že
oblasť je viac menej
vidiecka, charakter poľnohospodárskych družstiev a ani málo rodinných
fariem nedovoľujú ich využitie na agroturistiku tak, ako to poznáme v susednom Rakúsku.
Na základe podkladov Územného
plánu – Veľkého územného celku (ÚPN-VÚC) Košického kraja sú aktivity
cestovného ruchu sústredené hlavne na:
a) Rekreačný pobyt: so zameraním na horskú
turistiku a zimné športy;
b) Poznávací cestovný ruch: spoznávanie prírodných
krás a atraktivít okolia, jeho kultúrneho dedičstva;
c) Vidiecky cestovný ruch: využívanie chalupárstva,
individuálnych chát, poskytovanie ubytovania v rázovitých vidieckych
obciach a vidiecka turistika.
Z
hľadiska trhu nastáva ďalšie členenie na: trh domáci, trh
strednej a východnej Európy a trh západnej Európy.
Domáci trh má pre tunajší okres a jeho okolitý región značný význam, pretože ťaží z výhody vysokého potenciálu rekreantov a turistov
z celého Slovenska, kvôli rovnomernejšiemu rozloženiu a dopravnej dostupnosti pre domácich
návštevníkov z okolitých i vzdialenejších okresov a to počas celého roka,
najmä cez víkendy.
Trh strednej a východnej Európy má významný podiel
návštevnosti, ktorý je zabezpečený príchodom turistov zo susediacich
štátov, t.j. Poľska (leto, zima),
Maďarska (najmä v
zime), Českej republiky (celoročne, ale hlavne v lete) i z
Ukrajiny (vianočné a novoročné sviatky). Markantná návštevnosť
je hlavne z Poľska, a to jednak z dôvodu menšej jazykovej bariéry,
ako aj cenovej prístupnosti ubytovacích a stravovacích možností a turistického
vyžitia.
Trh západnej Európy je počas letnej sezóny
značne rozmanitý, no prevahu tvoria najmä návštevníci z Nemecka a
Holandska. Vzhľadom k značnej sile ich meny sa vyznačujú
relatívne vysokými výdavkami a značnou
"dychtivosťou"
po poznávaní krás lokalít. Sú zvyknutí na vysoký štandard
poskytovaných služieb, čo platí
najmä u nemecky hovoriacich návštevníkov. Tí
využívajú pri individuálnej
doprave hlavne ubytovanie na súkromí a v penziónoch a u organizovaných zájazdov
(zväčša turisti v poproduktívnom veku) hotely. Služby kempingových zariadení využívajú hlavne Holanďania, ktorí cestujú
zväčša v obytných vozidlách a
karavanoch, aby si zabezpečili vysokú mobilitu.
Tabuľka 5:
Návštevnosť NP Slovenský raj v júli a auguste v r. 2000 |
||||
Lokalita |
Priemerná denná návštevnosť |
Mesačná návštevnosť |
||
Júl |
August |
Júl |
August |
|
Zejmarská roklina |
134 |
238 |
4154 |
7378 |
Čingov - Partizánska lávka |
210 |
278 |
6510 |
8618 |
Hrdlo Hornádu |
399 |
519 |
12369 |
16089 |
Suchá Belá |
758 |
978 |
23498 |
30318 |
Spolu |
1501 |
2013 |
46531 |
62403 |
Zdroj: Správa NP
Slovenský raj |
Organizáciu cestovného ruchu
v regióne Spiš zabezpečujú regionálne združenia, ktoré plnia funkciu
koordinátora v rovine vertikálnej.
Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok poskytovania služieb pre
návštevníkov, kvalitou poskytovaných služieb, koordinujú a plánujú aktivity v CR prezentáciou na
veľtrhoch, tak tuzemských ako aj zahraničných a vydávaním propagačných materiálov
(katalógov, letáčikov).
V prvom rade je potrebné
spomenúť neformálne združenie cestovného ruchu Regionálny manažment
cestovného ruchu (ReMaCR),
do ktorého je na princípe partnerstva
zapojených 6 okresov regiónu Spiš a
to Poprad, Stará Ľubovňa,
Kežmarok, Spišská Nová Ves, Levoča
a Gelnica. ReMaCR Spiš tvoria tieto subjekty: okresné a mestské úrady vo vyššie uvedených okresoch, Mestský
úrad Vysoké Tatry a Spišské Podhradie a 5 združení cestovného ruchu. Cieľom
tohto združenia je koordinovaný postup pri rozvojových aktivitách v cestovnom
ruchu, ako aj spoločná propagácia regiónu Spiš ako značky,
zosúlaďovanie parciálnych záujmov v CR v strategických zámeroch v
regióne Spiš. V jeho predstavenstve sú
zastúpení prednostovia
okresných úradov a primátori
jednotlivých miest. Od roku 2000, kedy bolo toto združenie
založené, bolo vypracovaných niekoľko spoločných projektov ako Cyklomagistrály
a cyklotrasy na Spiši, Lyžovanie na Spiši, Kúpeľný turizmus na Spiši. V
regióne stredný Spiš je aktívnych niekoľko združení cestovného ruchu:
Združenie
podnikateľov v cestovnom ruchu regiónu Spiš združuje 24 členov -
majiteľov ubytovacích a
stravovacích zariadení, cestovných
kancelárií, prevádzkovateľov športových aktivít, požičovní. Aktivitu
tohto združenia dokumentuje fakt, že napr. za rok 2001 k dnešnému dňu
zorganizovali 8 spoločných prezentácií na domácich a zahraničných
výstavách CR, vydali 30 000 ks propagačných materiálov.
Združenie CR Spiš - Gemer združuje mikroregióny a obce regiónov
Spiš a Gemer a jeho najvýznajmnejšou aktivitou je spracovanie projektu
Gotickej cesty.
V okrese Gelnica
fungujú dve združenia CR: Združenie CR so sídlom v Smolníku, ktoré združuje
podnikateľov v stravovacích a ubytovacích službách a
mikroregión Hnileckej doliny
so sídlom v Mníšku nad Hnilcom.
Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok pre poskytovanie služieb pre návštevníkov SR, koordinujú a plánujú
aktivity v CR, organizujú prezentácie na výstavách, ako aj spoločné
vydávanie propagačných materiálov. Podobnými aktivitami v okrese
Levoča sa zaoberajú združenia: Spišský hrad - ktoré združuje
obce v okolí hradu,
Združenie turizmu
Levoča, Mikroregión Levočské vrchy - západ. V južnej časti Slovenského raja existuje
Združenie CR Slovenský raj - juh., ktoré združuje obce Dedinky, Mlynky a
Stratená a podnikateľov z tejto oblasti. Na okresnej úrovni sa konali
pravidelné porady k problémom regionálneho rozvoja.
1.3.5 Turistické športovo - rekreačné aktivity
1. Novoveská
Huta - Dobšinská Ľadová Jaskyňa 23 km
2. Geravy -
Vernár 26 km
3. Sedlo
Besník - sedlo Súľová, (Cesta hrdinov SNP, časť E8) 33 km
4. Spišské
Tomášovce - Dedinky 22 km
Z celkovej dĺžky TZCH sa 78%, nachádza v jadre
územia NP a len 22% v jeho ochrannom pásme s priemernou hustotou 1,1 km TZCH /
km2. Územím prírodných rezervácií (z 20-tich NPR
a PR je turisticky sprístupnených 8 NPR a 3 PR) prechádza 52,5 km TZCH, najviac
v NPR Kyseľ a Prielom Hornádu, kde je ich hustota až 4 km TZCH/ km2.
Lyžiarska
turistika -
podľa analýzy klimatických podmienok územia vyplýva, že územie má dobré
predpoklady (výška snehovej prikrývky a dostatočný počet dní v roku
so snehom) na tento druh aktivít. Snežiť začína vo vyšších polohách
koncom októbra a trvalá snehová prikrývka leží v najvyšších polohách priemerne
od polovice decembra do konca marca. Hrúbka snehovej prikrývky je závislá od nadmorskej výšky a od
expozície terénov (sklon svahov, náveterné a záveterné strany, svetová strana
ap.) Priemerná hrúbka snehovej prikrývky je:
- v kotlinách
8-11 cm,
- v doline Hnilca 13 cm,
- a v polohách nad 600 m n. m. 20 cm,
V stredisku CR Mlynky bol v roku 2001 zrealizovaný projekt lyžiarskej turistickej
trasy s názvom Lyžiarska turisticko-rekreačná trasa okolo Kráľovej
hory. Trasa spája 4 časti obce. Vybudovanie a vyznačenie lyžiarskej
trasy integrálne zapadá do sietí už v minulosti existujúcich, aj do sietí v
súčasnosti obnovených bežeckých tratí v časti Biele Vody.
Zrealizovaním projektu spolu s bežeckými traťami v Bielych Vodách vzniklo
24 km upravovaných a značených
tratí vhodných pre rekreačný beh na lyžiach a pre lyžiarsku turistiku.
Perspektívne sa budú tieto trate pre lyžiarsku turistiku rozširovať aj do okolitých
lokalít a stredísk
CR: Dedinky, Geravy, Grajnár, Novoveská Huta, Poráč (cez Bindt a
Závadku).
Behy na lyžiach -
predpokladajú vhodnú infraštruktúru - bežecké trate, a to: od terénnych úprav
budúcich tratí až po pravidelnú úpravu snehového povrchu po napadnutí nového
snehu, prípadne výroby technického snehu a jeho rozvoze po tratiach.
Lokality s bežeckými traťami sú uvedené v tabuľke 6.
Tabuľka 6: Lokality s bežeckými traťami |
|||
Lokalita |
Výška n.m. |
Dĺžka tratí |
Údržba |
Mlynky-Biele Vody |
790-950m |
1,2,3,5.5 km |
Pravidelná |
Grajnár |
1000-1100m |
3,5,6,10km |
Nepravidelná |
Geravy |
1000- 1070m |
2,5 km |
Nepravidelná |
Novoveská Huta |
600-640m |
1,2,3.5 km |
Nepravidelná |
Dobšinská ľadová jaskyňa |
860-920m |
1,2,3,4,5 km |
pravidelná |
Zdroj: Správa NP
Slovenský raj |
Zjazdové lyžovanie - na rozdiel
od alpských stredísk naše nie sú riešené kompletne (chýbajú vhodné a kvalitné
prístupové cesty, parkoviská, stravovacie a často aj
ubytovacie kapacity, servis ap.). Vo všeobecnosti majú strediská staršie až
staré technické zariadenia, na druhej strane mnohé sú schopné vyrábať
technický sneh a disponujú zariadením na úpravu povrchu zjazdoviek.
Lyžiarske strediská:
Mlynky: na svahoch Kruhovej ( 966 m n. m.) a Serpachovej (970 m n. m.) je 6 zjazdoviek od ľahkej po
ťažkú, 4 vleky.
Mlynky -
Biele Vody: nenáročná zjazdovka, 2 vleky
Dedinky: nenáročná zjazdovka, 1 vlek
Dobšinská
Maša: nenáročné zjazdovky , 2
vleky
Dobšinská
Ľadová Jaskyňa:
nenáročná, 1 vlek
Geravy: veľmi ľahká zjazdovka, 2 vleky
Čingov -
Ďurkovec: veľmi ľahká, 2
vleky
Podlesok -
Zelená hora: ľahká zjazdovka, 1
vlek
Korčuľovanie
V prípade priaznivej zimy je možné
korčuľovanie aj na zamrznutých vodných plochách riek a veľmi
atraktívne sú aj túry na korčuliach po rieke Hornád, najmä v časti
Prielom Hornádu a po ploche nádrži Palcmanská maša.
a) cyklomagistrály:
Hnilecká
cyklomagistrála, dĺžka 70 km
Karpatská
cyklomagistrála, časť o dĺžke cca 40 km
b) lokálna
sieť:
• Čingov – Košiarny briežok – Spišská
Nová Ves – Smižany – Čingov dĺžka - 18 km/ prevýšenie - 50 m;
• Spišská Nová Ves – Novoveská huta – sedlo Čertova
hlava – Mlynky – sedlo Grajnár – Novoveská huta – Spišská Nová Ves dĺžka - 46 km/
prevýšenie - 1020 m;
• Dedinky – Dobšiná – Čuntava – Dedinky dĺžka-40km/
prevýšenie-1020 m ;
• chata Dunaj - Mlynky - sedlo Čertová hlava - Novoveská
huta - sedlo Grajnár – chata Dunaj dĺžka - 29km,
prevýšenie - 640 m.
Lokality vhodné pre skalolezenie:
- Stratená ,
vápence, (NPR);
- Veža nad Kyseľom, zlepence, 1 cesta;
- Veľký Sokol, zlepence, 2 cesty;
- Tomášovský výhľad, zlepence, min. 60
ciest;
- Bariéra pod Ihlou, zlepence, 11 ciest;
- Ihla nad Hornádom, zlepence, 7 ciest;
- Malá vyhliadka, zlepence, 2 cesty;
- Tri skalky,
nad Hornádom, 5 ciest.
Horolezectvo - na území stredného Spiša nie sú typické
podmienky pre rozvoj horolezectva, aj
keď najvyšší vrchol
Slovenského raja presahuje 1500 m n. m. Pre túto aktivitu sú priam ideálne
podmienky v neďalekých Vysokých Tatrách, kde výška hôr presahuje 2 600 m
n. m. a charakter územia je vysokohorský. Územie poskytuje ponuku len na
nenáročnú formu horolezectva po
náročnejších TZT.
- Spišská Nová Ves, 25m dlhý,
- Z. Nejedlého, Spišská Nová Ves
- hotel Flóra, Čingov,
- hotel Slovenský raj, Podlesok, 12,5 m,
Otvorené bazény
(kúpaliská):
- Spišká Nová Ves, 2 bazény
- penzión Slovenský raj, Smižany
Veslovanie - možnosti poskytujú otvorené vodné plochy. Zriadené lodenice s
prenájmom lodí sú na Palcmanskej Maši
pri Dedinkách.
Splavovanie riek - splavné a vhodné na vodnú turistiku sú obe rieky
Hornád aj Hnilec. Premenlivé sú však ich vodné stavy. Najvhodnejším obdobím je
jar a začiatok leta.
Jazda na koňoch -
v regióne má táto
činnosť dlhú tradíciu.
Mnohí súkromní majitelia
koní využívajú ich chov dnes aj na komerčné športové
účely, t.j. na
služby pre turistov - jazdy na
koňoch alebo v kočoch, či na saniach po okolí. V meste Spišská Nová Ves -
jazdecký areál a areál chovu koní Kamenný obrázok Dobšinská Ľadová
Jaskyňa - pán Oravec, Paulík
Spišské
Vlachy - ródeo
Neexistujú špeciálne značené trasy pre jazdu na
koňoch vo voľnom teréne.
Poľovníctvo je
súhrn činností zameraných na
zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej
republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného
prostredia. Toto poslanie zo zákona na území stredného Spiša zabezpečujú okresné organizácie
Slovenského poľovníckeho zväzu v Spišskej Novej Vsi, v Levoči a v
Gelnici. Na výkone práva poľovníctva sa priamo zúčastňuje vyše 1 200 poľovníkov, ktorí
sú organizovaní vo
vyše 40 poľovníckych
združeniach (PZ). Poľovníci
obhospodarujú len v okrese Spišská Nová Ves viac ako 56 000 hektárov
poľovných pozemkov (výmera poľovnej plochy v SR je 4 442 024 ha).
Záujemcovia o poľovačku z radov
domácich, alebo zahraničných
uchádzačov sa musia obrátiť na príslušnú okresnú
organizáciu štátne lesy, alebo
poľovnícke združenie. Musia byť členom niektorého
poľovníckeho združenia, alebo
vlastniť poľovnícky
lístok. Samotnú
poľovačku organizuje poľovnícke združenie, alebo aj štátne lesy.
Rybolov - pre záujemcov (vlastníkov štátneho rybárskeho lístka, ktorý vydávajú
mestské úrady) zabezpečujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho
zväzu (MO SRZ) formou povoleniek. Lovné revíry sú: - rieka Hornád od
obce Betlanovce, lovný revír prechádza Slovenským rajom až po obec Kolinovce za
Spišskými Vlachami. Vyskytujú sa v ňom nasledovné druhy rýb: pstruh
potočný, pstruh dúhový, sivoň americký, lipeň obyčajný,
podustva, jalec hlavatý, plotica, hrúz obyčajný, mrenica karpatská. Rôzne
prítoky rieky Hornád, napríklad
Dubnica, Jánsky potok,
Levočský potok majú podobnú
osádku ako rieka Hornád.
Povolenku na rybolov si je možné zakúpiť v predajni
AKVA Praktik v Spišskej Novej
Vsi a v hoteli Čingov v Slovenskom raji. K dispozícii sú denné, týždenné a
sezónne povolenky. Lovná sezóna v pstruhových revíroch trvá od 16. 4. do 31.
8., na mimopstruhových revíroch od 1. 6.
do 15. 3. nasledujúceho roku.
Čingov - je najvýznamnejšie stredisko v severnej
časti územia národného parku.
Sústreďujú sa v ňom formy voľného cestovného ruchu,
podnikovej a individuálnej rekreácie. Je najvýznamnejším rekreačným zázemím mesta Spišská Nová Ves. Do strediska Čingov patria hotely
(Flóra, Čingov a
Trio s celkovou kapacitou 172 lôžok), chatová základňa Tatran s
autokempingom na Ďurkovci, súbor
rekreačných zariadení (chaty - 11
podnikových a 100 súkromných) a ohlasovacia stanica horskej služby. Čingov
je východiskovým miestom s centrálnou orientáciou a TZT do všetkých
častí národného parku
Podlesok - rekreačné stredisko pri Hrabušiciach je
jedno z najmladších stredísk cestovného ruchu. Dominantné postavenie v
stredisku má autokemping a chatová osada Spišská koliba. Samostatné areály
tvoria podnikové rekreačné zariadenia Baník, Radosť na Košariskách a
Mladosť pri Veľkej Bielej vode. Podlesok je východiskovým miestom s
TZT do roklín severnej časti národného parku a Prielomu Hornádu.
Kláštorisko - má osobitné postavenie s
rekonštruovanou zrúcaninou kláštora
a turistickou chatou na okraji náhornej plošiny Glac. Je významnou križovatkou turistických ciest Slovenského raja. Je to jediné
turistické stredisko nachádzajúce sa vo vnútri územia Slovenského raja, ktorého
súčasťou je reštaurácia, chatová osada a stanica horskej služby. V
súčasnosti sa rozvoj strediska
obmedzuje najmä z
dôvodov ochrany prírody, pretože sa prejavili negatívne vplyvy
cestovného ruchu na prírodné prostredie.
Mlynky -
sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Majú niekoľko častí s rôzne
intenzívnym využívaním.
V časti Mlynky – Prostredný Hámor na svahoch
kopca Kruhová je významné lyžiarske stredisko nadregionálneho významu.
Nachádzajú sa tu 4 lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 2 025 osôb/hod.
Počet zjazdových tratí 6, najdlhšia má 770 m.
V časti obce Mlynky - Biele Vody sa nachádzajú 2
vleky s prepravnou kapacitou 400 osôb/hod. Zabezpečené je mechanické
zasnežovanie. V areáli bežeckého lyžovania Biele Vody sú 4 trate s celkovou
dĺžkou 11,5 km. K dispozícii je lyžiarsky turisticko-rekreačný okruh
okolo Kráľovej hory a bežecké trate v Bielych Vodách. Možnosť
ubytovania je v súkromí, v penziónoch, alebo v hoteli. Bývajú tu
dobré snehové podmienky, snehová prikrývka trvá priemerne 150 dní v
roku. Mlynky sú východiskovým miestom s TZT do južných
častí Slovenského raja, do Havraních vrchov a do Volovských vrchov.
Dedinky - nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti strediska Mlynky. Zaznamenali veľký rozvoj
rekreácie po vybudovaní vodnej nádrže Palcmanská Maša v južnej časti Slovenského raja. Okolo vodnej
nádrže sú vybudované mnohé rekreačné zariadenia.
Z Dediniek na náhornú planinu Geravy je
vybudovaná jediná sedačková lanovka v Slovenskom raji. Stredisko je
významné mnohými podnikovými a súkromnými ubytovacími kapacitami.
Košiarny
Briežok - je
prímestskou rekreačnou oblasťou Spišskej Novej Vsi s funkciou
individuálnej chatovej rekreácie. Jeden hostinec tu poskytuje
občerstvovacie služby a je tu
možnosť posedenia pri ohni pod holým nebom. Pre blízkosť Slovenského
raja a strediska Čingov je významným nástupným miestom vo východnej
časti Slovenského raja.
Vernár - je zatiaľ málo doceneným
strediskom v západnej časti
Slovenského raja. Obec leží na rozhraní dvoch národných parkov (Slovenský raj a Nízke Tatry), s dobrým prístupom na Horehronie, do
Popradu a Hrabušíc. V okolí sú zaujímavé terény pre zjazdové a bežecké
lyžovanie.
Náučné chodníky
Prvé Náučné chodníky (NCH)
v Slovenskom raji sa
začali budovať v r.
1972.
Trasa:
Smižianska Maša - Čingov a späť
Dĺžka: 7
km Počet zastávok: 6;
Trasa: Dedinky -
Zejmarská roklina - Malé Zajfy - Stratená - Startenská píla – Dedinky
Dĺžka: 11 km, počet zastávok: 6;
Trasa:
Občasný prameň - Havrania skala Dĺžka: 2,5 km Počet
zastávok: 7;
Trasa:
Čingov - Tomášovský výhľad - Letanovský mlyn - Lesnica – Čingov
Dĺžka: 11 km Počet zastávok: 6;
Trasa: Dobšinská
Ľadová Jaskyňa (parkovisko) - Dobšinská ľadová jaskyňa
Dĺžka: 0,5 km, počet zastávok: 5;
Vzhľadom k pestrosti ponuky a nepravidelnosti niektorých podujatí sú
nižšie uvedené len tie, ktoré sa konajú
každoročne :
Dni
kultúrneho dedičstva - Spišská Nová Ves, Dardanely . Markušovce,
september;
Trh
ľudových remesiel - Spišská Nová Ves, september;
Prechod
tiesňavami Slovenského raja - Slovenský raj, január – február;
Otvorenie
letnej turistickej sezóny - Slovenský raj,
jún;
Pepkov
memoriál (skalolezectvo) - Slovenský raj, Tomášovský výhľad, jún;
Kahanec Bane
- Mlynky, 46. ročník.
2. Možnosti a obmedzenia rozvoja
cykloturizmu v regióne
Bicykel
sa využíva nielen ako dopravný prostriedok pri plnení povinností (cesta do
práce, školy, na nákupy a p.), ale aj ako prostriedok využívania
voľného času na cykloturistiku. V poslednom čase zaznamenáva
cykloturistika veľký rozmach. Jazda na bicykli predpokladá prácu dolných
končatín, pričom sa aktivizuje svalstvo i ruky. To má za
následok značnú spotrebu energie, spojenú so spaľovaním tukov,
posilňovaním srdcového svalu a s priaznivým vplyvom na látkovú
výmenu. Jazda na bicykli rozvíja ohybnosť kĺbov, a tým aj
pružnosť svalov, ktoré hýbu kĺbmi, menej zaťažuje kĺby
dolných končatín ako chôdza, joging alebo beh. Možno ju
odporúčať rovnako deťom, aj starším ľuďom.
Cykloturistika má výrazný ekologický aspekt – bicykel je nehlučný,
neprodukuje žiadne exhaláty, je štyrikrát rýchlejší ako chôdza, je možné ním
dosiahnuť miesta, kam sa iný dopravný prostriedok nedostane, potrebuje
desaťkrát menej miesta na parkovanie ako osobné auto. Z hľadiska
cestovného ruchu je dôležité, že cykloturistika sprostredkúva emocionálne
zážitky zo stáleho kontaktu s prírodou, z poznávania kultúrnych pamiatok,
technických diel, ľudí v ich prirodzenom prostredí, z ich zvykov
a tradícií. (Orieška, J., 2001)
2.1 Existujúce projekty v regióne
2.1.1 PAN Parks
Existuje len málo takých oblastí, ktoré by
sústreďovali na svojom území toľko prírodných a kultúrnych
bohatstiev, ako je tomu v Slovenskom raji. Každoročne sem príde
množstvo domácich a zahraničných turistov obdivovať hodnotné
kultúrno-historické pamiatky a pokochať sa danosťami prírody,
vychutnať jej krásy
aktívnym alebo pasívnym oddychom a získať novú energiu. Aby mohli
byť tieto danosti územia lepšie využívané, ale aby sme zanechali niečo
aj nasledujúcim generáciám, je snaha o zaradenie národného parku do organizácie
PAN Parks (Protected Area Network). Táto organizácia pomáha vytvoriť stimuly pre zachovanie
prírody zmenou turizmu ako hrozby, na možnosti utváraním vzťahov medzi
organizáciami na ochranu prírody, národnými parkami, podnikmi cestovného ruchu,
lokálnymi komunitami a inými zainteresovanými skupinami na lokálnej,
národnej a medzinárodnej úrovni. Kvality, ktoré PANPARKS reprezentuje:
PAN-parky sú veľké chránené územia,
reprezentujúce prírodné dedičstvo Európy s medzinárodným významom pre voľne žijúce
živočíchy a ekosystémy. Usporiadanie a manažment PAN-parku má za
cieľ zachovať a ak je to nevyhnutné obnoviť pôvodné ekologické
procesy v území a jeho biodiverzitu.
Starostlivosť o návštevníkov je postavená na zabezpečení ochrany
prírodných hodnôt PAN-parku s cieľom poskytnúť vysoko
kvalitný zážitok založený na spoznávaní hodnôt prírody. Správa chráneného
územia PAN-parku a jej relevantní partneri v regióne PAN-parku sa zameriavajú
na dosiahnutie synergie medzi ochranou prírody a trvalo udržateľným
turizmom vytvorením a spoločným implementovaním „Stratégie rozvoja
trvaloudržateľného turizmu“.
O zaradenie do tejto organizácie sa
pokúšajú aj ďalšie európske národné parky: Oulanka National Park vo
Fínsku, Fulufjällets Nature Reserve vo Švédsku, Bieszcady National Park
v Poľsku, Mercantour National Park vo Francúzsku, Triglav national Park
v Slovinsku, Biebrza National Park v Poľsku, Bialowieza National
Park v Poľsku, Duna-Dráva National Park v Maďarsku, Retezat
National Park v Rumunsku a Dadia Forest Reserve v Grécku. Aby mohol
byť park zaradený do tejto organizácie je potrebné aby spĺňal
body certifikačného systému chránených území PAN Parks, uvedený
v prílohe D.
2.1.2 Cyklistické trasy
Hustá sieť štátnych
ciest druhej a tretej triedy,
účelových komunikácií,
lesných ciest a množstvo
turistických značených trás
(TZT) vytvárajú atraktívnu infraštruktúru pre cyklistické aktivity návštevníkov
územia. Do úvahy sme brali celé územie stredného Spiša, pretože trasy sú
poprepájané a pre využívanie pre cestovný ruch je vhodnejšie, ak je táto
sieť komplexná a poprepájaná. Celková dĺžka siete značených
cyklotrás na území stredného Spiša k marcu 2003 je podľa
občianského združenia ROZVOJ Spiš 339,5 km. Z toho 38 km je priamo na
území NP Slovenský raj, 46,5 km v jeho ochrannom pásme a 255 km
na ostatnom území, ako je to znázornené v Grafe 1.
Značené cyklotrasy:
a)
cyklomagistrály:
•Hnilecká cyklomagistrála, dĺžka 70 km;
•Karpatská cyklomagistrála, časť o
dĺžke cca 40 km
b) Lokálna
sieť: •Dedinky - Mlynky - Hnilec - sedlo Súľová - Rakovec -
Mlynky –Dedinky; •Čingov – Košiarny
briežok – Spišská Nová Ves – Smižany – Čingov; •Spišská Nová Ves – Novoveská huta – sedlo Čertova
hlava – Mlynky – sedlo Grajnár – Novoveská huta – Spišská Nová Ves; •Dedinky – Dobšiná – Čuntava – Dedinky; • chata Dunaj - Mlynky - sedlo Čertová hlava - Novoveská
huta - sedlo Grajnár – chata Dunaj.
Trasy
boli zaujímavo spracované na internetovej stránke http://www.slovenskýraj.sk ,
a sú znázornené v prílohe E.
2.1.3
Gotická cesta
Významným
projektom, ktorý má
spropagovať kultúrne dedičstvo Slovenska je Gotická
cesta, ktorá prechádza taktiež územím Národného parku Slovenský raj a
jeho ochranným pásmom. Táto turistická cesta je okruhom s dĺžkou 276 km, s
možnosťou vytvárania menších okruhov po častiach, z hociktorého
miesta. Vedie po cestách I., II., III. triedy a miestnych komunikáciách územím
Spiša a Gemera, zasahuje od
poľských hraníc až po Rimavskú
Seč na maďarských hraniciach. Spoznáva kultúru 24 obcí a 9 miest.
Gotická cesta vedie dobre vyznačenými cestami vybavenými informačnými
tabuľami a prechádza pôvabnou krajinou, cez lesy, doliny a hory k
Národnému parku Slovenský raj so svojimi turistickými chodníkmi cez hlboké
rokliny a hučiace vodopády, k Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.
Na území sú ukryté prírodné krásy, napríklad
priepasti (Silická, Ľadnica, Brázda, Krásnohorská, Stratenská a
jaskyňa Bobačka), závrte, škrapové polia, kaňony, krasová flóra,
vyvieračky, pramene, vodné plochy a jaskyne, ktoré sú sprístupnené
verejnosti (Dobšinská ľadová, Gombasecká, Ochtinská aragonitová a Domica).
Zaujímavosťou je návšteva nesprístupnených
jaskýň (Krásnohorská, Veľká Žomboj, Jaskyňa na Kečovských
lúkach) a priepastí Zvonica a Veľká Bikfa v sprievode skúsených vodcov v
jaskyniarskom výstroji Speleologickej vodcovskej služby. Ale aj počas
hlavnej turistickej sezóny sa stáva, že sú kostoly na tejto trase
zatvorené a chýba informácia
(viacjazyčná), akým spôsobom a kto môže umožniť vstup. V menších dedinách chýbajú
informácie o rôznych atrakciách
a pod.
Podstata situačnej analýzy preveruje, kde sa
produkt (alebo firma) nedávno nachádzal, kde je teraz a kam smeruje
v svetle organizačných plánov a ovplyvňujúcich externých plánov
a trendov. Efektívny prehľad situačnej analýzy je SWOT analýza,
akronym popisujúci posudzovanie vnútorných síl a slabostí a externých
príležitostí a hrozieb (Berkowitz, E.N. a kol.,1997).
V nasledujúcej časti sa na základe analýz spracovaných
v prvej kapitole pokúsime zhodnotiť silné a slabé stránky,
príležitosti a ohrozenia územia pre tieto oblasti:
- priestorové predpoklady rozvoja a
dostupnosť územia
- ochrana prírody
- produkty a služby cestovného ruchu
- propagácia, marketing
- ľudské zdroje
2.2.1
Silné stránky a príležitosti cestovného ruchu
Priestorové predpoklady rozvoja a dostupnosť
územia.
Silné stránky
|
Príležitosti
|
• Geografická poloha územia v Slovenskej republike a
Slovenskej republiky v Európe. • Rôznorodá a bohatá ponuka turistických zaujímavostí na malom
území. • Kvalitné životné prostredie. • Relatívne vysoký podiel chát a chalúp v rámci
individuálnych rekreačných objektov. • Veľké množstvo nehnuteľných kultúrnych
pamiatok. • Dostupnosť susedných regiónov. • Blízkosť krajských miest a ďalších veľkých
miest. • Vedenie ciest I. triedy regiónom stredného Spiša. • Dobrý prístup po železnici. • Dobrá dostupnosť územia autom (resp. na bicykli). • Vysoký podiel ciest vlakom. • Blízkosť hraníc Maďarska a Poľska. • Medzinárodné letisko v Poprade. |
• Podpora výstavby ubytovacích a ďalších zariadení CR
mimo jadrového územia. • Využívanie existujúceho domového fondu a pamiatkového
fondu pre rozšírenie a skvalitnenie turistickej infraštruktúry. • Turistické využitie hôr, vodných plôch, termálnych vôd,
minerálnych prameňov, kvality ovzdušia v lesoch, baníckej histórie. • Napojenie sa na už existujúce cyklotrasy a
rozšírenie turistickej ponuky. • Rychlostné
napojenie na európsku diaľničnú sieť - budovanie
diaľnice a tunela. • Rozširovanie spolupráce susedných regiónov (Poľsko,
Maďarsko) a ostatných regiónov a obcí. • Umiestenie informácií o atraktivitách na cestách. • Skvalitnenie dopravného značenia; informačné tabule. • Budovanie cyklotrás. |
Silné stránky
|
Príležitosti
|
• Existencia Národného parku a ďalších, maloplošných
chránených území. • Činnosť Správy Národného parku. • Jedinečný krajinný reliéf. • Bohatá flóra a fauna. • Vysoká lesnatosť územia. |
• Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. • Zmysluplné usmernenie tokov návštevníkov. • Návrh a budovanie nových turistických trás a cyklotrás. • Zrušenie turistických chodníkov v prípade zmeny
významu lokality z hľadiska ochrany prírody. |
Silné stránky |
Príležitosti |
• Pírodné a kultúrnohistorické dominanty v regióne. • Kvalitne značená hustá sieť turistických
chodníkov a skvalitňujúca sa sieť cyklotrás. • Koncentrácia kľúčových atraktivít na malom
území. • Existencia produktu Gotickej cesty. • Stúpajúci počet ubytovacích a stravovacích
zariadení. • Možnosť pestovania extrémnych športov ako
paragliding, skalolezectvo, súbor viacerých športov v extrémnych podmienkach. • Zlepšenie infraštruktúry pre zimné športy. |
• Vytvorenie komplexného elektronického informačného
systému pre región s turistickými informáciami, s on-line systémom rezervácie
ubytovania. • Vytvorenie
komplexnej cykloturistickej infraštruktúry a ponuky takejto rekreačnej
aktivity. • Rozvoj požičovní a servisov bicyklov. • Rozvoj kultúrno-poznávacej a vidieckej turistiky. • Zvýšenie kvality zariadení a služieb v CR. • Vytváranie ponukových balíčkov. • Hippoturistika (jazda na koni). • Využitie historických objektov k pobytom. |
Silné stránky |
Príležitosti |
• Existencia záujmových združení. • Pomerne dobrá miestna propagácia. • Snaha o spoluprácu obcí a združení v obciach a
mikroregiónoch. • Zvyšujúca sa pozornosť a podpora cestovného ruchu zo strany štátu. |
• Spolupráca združení CR s SACR a inými občianskymi
združeniami. • Spolupráca regiónu s priľahlými či podobnými regiónmi. • Spolupracovať s medzinárodnými cestovnými
kanceláriami. • Propagácia na autobusových a železničných linkách. |
Silné stránky |
Príležitosti |
• Dobrá sieť stredných škôl. • Vysoký podiel nezamestnaných je vhodných pre prácu v
cestovnom ruchu ( od 22 do 44% z počtu nezamestnaných). • Kvalifikovaná a lacná pracovná sila. • Priaznivá veková štruktúra. |
• Rekvalifikácia pre činnosti pre cestovný ruch. • Využívanie podporných programov, grantov k podnikaniu
v cestovnom ruchu. • Lokálne programy podpory podnikania v cestovnom
ruchu. • Využitie rekreačných zariadení na školenia
a semináre. |
2.2.2
Slabé stránky a ohrozenia cestovného ruchu
Priestorové predpoklady rozvoja a dostupnosť
územia.
Slabé stránky |
Ohrozenia |
• Prílišná koncentrácia športovo-turistických aktivít do
niekoľkých lokalít. • Nízka vyťaženosť súkromných rekreačných
objektov. • Nízka úroveň prepravných služieb po železnici. • Nedostatočné, parkovacie kapacity v atraktívnych
lokalitách. • Nekvalitné cesty III. triedy . • Nedostatočné cestné informácie usmerňujúce k
významným atraktivitám územia. • Neexistencia diaľničného napojenia regiónu. |
• Možná devastácia prírody a pamiatok, na ktorých je
založená atraktivita regiónu. • Nedostačujúce vybavenie centier cestovného ruch. • Poškodenie prírody prevádzkou hlavných ciest a ich preťažením. • Odklon turistov od používania železnice pre jej nemodernosť
a pomalé reagovanie na dopyt trhu. • Nárast konfliktov cykloturistov a peších turistov
na spoločných trasách. |
Slabé stránky |
Ohrozenia |
• Poškodzovanie a znečisťovanie prírody
pôsobením turistiky. • Stret záujmov turistov a ochrancov prírody. • Nedostatok čističiek odpadových vôd najmä v
oblasti národného parku, údolí riek Hornádu a Hnilca. • Neexistencia profesionálnych strážcov ochrany prírody. • Nevhodné poľnohospodárenie spôsobujúce eróziu. |
• Nedostatok finančných prostriedkov na budovanie a
údržbu turistických chodníkov a cykloturistických trás (povrch,
značenie, technické prostriedky). • Nerozptýlenie turistickej infraštruktúry do širšieho
spádového územia. • Nárast poškodzovania a znečisťovania
prírody. |
Produkty a služby cestovného ruchu
Slabé stránky |
Ohrozenia |
• Nízka kvalita základných a doplnkových služieb
cestovného ruchu. • Poskytovanie niektorých doplnkových služieb nie je
podnikateľsky zaujímavé. • Koncentrácia kľúčových atraktivít na malom
území. • Nedostatočne využívaný bohatý turistický potenciál. • Nedostatok náhradných aktivít v prípade
nepriaznivého počasia. • Nedostatočné označenie rozhodujúcich
turistických miest popri hlavných tranzitných cestách. • Malá ponuka turistických služieb v okrajových zónach. |
• Zotrvačnosť turistov pri návštevách známych
miest. • Monotematická ponuka, bez doplnkových aktivít (sálové
športy, kúpanie, diskotéky). • Strata konkurencie schopnosti, ak sa nezlepší kvalita a štruktúra
infraštruktúry cestovného ruchu. • Podceňovanie údržby kultúrnych a technických
pamiatok využiteľných pre cestovný ruch. • Nízka miera podnikateľskej aktivity miestnych
obyvateľov o podnikanie v oblasti cestovného ruchu. |
Popagácia, marketing
Slabé stránky |
Ohrozenia |
• Nedostatočná koordinácia činností záujmových
združení. • Nedostatočná propagácia mimo oblasti regiónu, na
internete, v zahraničí. • Slabý záujem podnikateľov o spoločnú
účinnú propagáciu. |
• Bezohľadnosť miestnych podnikateľov,
honba za ziskom na úkor kvality či životného prostredia. • Pretrvávajúca slabá spolupráca subjektov pôsobiacich v
cestovnom ruchu. • Podcenenie ľudského faktoru a profesionálnej
prípravy odborníkov v oblasti cestovného ruchu. |
Slabé stránky |
Ohrozenia |
• Migrácia prevažne mladých ľudí za prácou do iných
regiónov a do zahraničia. • Úbytok podnikajúcich obyvateľov. • Neprofesionálne správanie sa k zákazníkom. • Nedostatok odborníkov na regionálny marketing. |
• Nedostatočné stimuly zo strany štátu pre podnikanie
v cestovnom ruchu ( zákon o cestovnom ruchu). • Prognóza ďalšieho zvyšovania priemerného veku
obyvateľstva. • Pokles počtu stálych obyvateľov obcí. |
3. Možnosti cykloturistiky pre rozvoj regiónu
Centrum pre
alternatívnu a udržateľnú dopravu (Centre for Alternative and
Sustainable Transport - CAST) Staffordshirskej Univerzity vo Veľkej
Británii poukazuje na rozvoj cykloturizmu v Európe. Tvrdí, že táto nová
forma cestovného ruchu, ktorá je ekologická, stále rastie a má značný
potenciál pre ekonomickú regeneráciu vidieka. „Je to rastúci trh
a existujúce trendy cykloturizmu naznačujú, že cykloturizmus sa môže
stať dôležitým sektorom trhu“ (Lumsdon, L., 1999:s.6). Pre mestá
a dediny v blízkosti trás
môže byť vplyv cykloturistov
značný. Cyklistické trasy prinášajú so sebou dopyt po stravovaní,
ubytovaní ako aj iných službách, ktoré umožňujú týmto lokalitám
dosahovať značné príjmy. „Podľa predpokladov na rok 2020
navštívi Európu 717 miliónov turistov.
Predpokladajme, že len 5% z nich bude v oblasti cykloturizmu, to bude pre miesta v okolí cyklotrás
činiť zisk 21 biliónov EUR“ (Lumsdon, L., 1999:s.6).
3.1 Cykloturistické okruhy -
prepojenie na existujúce siete
Tabuľka
7: Cykloturistické trasy na strednom a dolnom Spiši |
||||||
VÝCHODISKO |
CEZ
|
KONIEC |
DĹŽKA V KM |
Dĺžka trás v NP a OP |
|
|
NP |
OP |
|||||
Sp.
Tomášovce - SCM |
Smiž.
Maša
|
Sp.
Nová Ves (Mier) |
9 |
0 |
9 |
|
Dedinky
– HCM |
Hnileckou
dolinu
|
Margecany
(ŽSR) |
70 |
2 |
5 |
|
Mýto |
sedlo Kopanec |
Krivian |
22 |
22 |
0 |
|
Krompachy |
Plejsy, Thurzov |
Gelnica |
14 |
0 |
0 |
|
Mlynky |
Hajd. lúka, Chotárna dolka |
Biele
Vody (rázc.) |
6 |
0 |
6 |
|
Rakovec |
Súľová, Piata kira |
Nad
Pekliskom |
15 |
0 |
0 |
|
Závada |
|
Vyšné
Repaše |
3 |
0 |
0 |
|
Sp.
Tomášovce |
Domaňovce, Baldovce |
Sp.
Podhradie |
38 |
0 |
3 |
|
Levoča-Kováč.vila |
Uhlisko, Brezová |
Levoča |
12 |
0 |
0 |
|
Oľšavica |
Podproč |
Paršivá
(rázc.) |
9 |
0 |
0 |
|
Mária
Huta |
Izbica |
chata
Erika |
17 |
0 |
0 |
|
Smižianska
Maša |
Košiarny briežok |
(Čingov) |
3 |
0 |
3 |
|
Pri
Podlesku |
Podlesok
|
Kláštorisko |
7 |
7 |
0 |
|
Sp.Nová
Ves |
Novov. Huta, sedlo Čert.
hlava |
Hajdúkova
lúka |
21 |
0 |
13 |
|
Gretľa |
Bindt, Závadka, Poráč |
Slovinky |
30 |
0 |
0 |
|
Ďurkovec
(rázc.) |
Tomáš.
výhľad
|
Sp.
Tomášovce |
4,5 |
0 |
4,5 |
|
Levoča-Sedria |
|
Pod
Kačelakom |
4 |
0 |
0 |
|
Sp.
N. Ves(ŽSR) |
Červený jarok |
Košiarny
briežok |
5 |
0 |
2 |
|
Palcmanská
Maša |
Dobšinská Maša |
Voniarky |
3 |
2 |
1 |
|
Dobš.
kopec |
Stratená |
Dobš.
Ľad. Jaskyňa |
7 |
5 |
0 |
|
Margecany
(Karpt.) |
Mníšek n/H. |
Úhorná
(Pánsky vrch) |
40 |
0 |
0 |
|
SPOLU
(km) |
339,5 |
38 |
46,5 |
|||
Zdroj:
ROZVOJ Spiš, občianske združenie Stav
k marec 2003 |
||||||
Svetlosivou farbou sú vyznačené trasy, ktoré prechádzajú
územím NP Slovenský raj a tmavosivou farbou sú označené trasy,
ktorými sa môžeme napojiť na trasu, ktorá vedie zo Severného mysu (Nórsko)
do Atén (Grécko) tzv. East Europe Route. Tmavosivou farbou znázornené trasy by
umožnili prepojenie územia s európskou sieťou, čo by prilákalo
cykloturistov, ktorí naším územím iba prechádzajú. Trasy Európskej
cykloturistckej siete podľa EUROVELO (The European cycle route network):
Trasy Sever - Juh:
1 - Atlantic Coast Route: Severný mys (Nórsko) – Sagres (Portugalsko) 8186 km
3 - Pilgrims Route: Trondheim (Nórsko) - Santiago de Compostela (Španielsko)
5122 km
5 - Via Romea Francigena: Londýn (Británia)
- Rím(Taliansko) 3900 km
7 - Middle Europe Route: Severný mys (Nórsko)
- Malta 6000 km
9 - Baltic Sea to Adriatic Sea (Amber Route): Gdaňsk(Poľsko) – Pula
(Istria) 1930 km
11 - East Europe Route: Severný mys (Nórsko) – Atény (Grécko) 5964 km
Trasy Západ - Východ:
2 - Capitals Route: An Ghaillimh (Írsko) – Moskva (Rusko) 5500 km
4 - Roscoff (Francúzsko) – Kijev (Ukrajina) 4000 km
6 - Atlantický oceán – Čierne more: Nantes (Francúzsko) - Constanta (Rumunsko) 3653 km
8 - Mediterranean Route: Cádiz (Španielsko) - Atény (Grécko) 5388 km
Okruhy:
10 - Baltic Sea Cycle Route (Hansa circuit) 7930 km
12 - North Sea Cycle Route 5932 km
Celková sieť: 63505 km
3.2 Program podpory rozvoja
cykloturizmu
Podľa informácií
PaedDr. Imricha Makaru, riaditeľa občianskeho združenia ROZVOJ Spiš,
sú cyklotrasy vedené po existujúcich štátnych, miestnych a
účelových (lesných, poľných) komunikáciách. Značené sú
podľa STN 01 8028 – Cykloturistické značenie. Na údržbe a rozvoji
cyklotrás na území Spiša sa podieľa už zmienené občianske združenie
a do tejto oblasti zasahujú ešte 2 subjekty.
a) Slovenský cykloklub Slovenský kras, Gemerská Hôrka;
b) Bicyklová skupina
Kostitras, Prešov.
Ako sme sa od PaedDr.
Imricha Makaru dozvedeli, chýba tu vzájomná spolupráca medzi jednotlivými
subjektami.
Z hľadiska
dlhodobého rozvoja cestovného ruchu na
danom území by bolo výhodnejšie, ak by tieto subjekty spolupracovali a získané
financie investovali spoločne, čím by sa zvýšila kvalita udržiavania
existujúcich cyklotrás a novo- vznikajúce trasy by boli synchronizované.
Prevádzkovanie
a výstavba nových trás sú náročné z legislatívneho, ako aj
z finančného hľadiska. Cyklotrasa je líniová stavba, čím
vznikajú problémy s vyvlastňovaním jednotlivých pozemkov, po ktorých
sú tieto trasy plánované. Z finančného hľadiska napríklad
osadenie jednej informačnej tabule len na úradných poplatkoch a kolkoch
stojí 2000,-Sk. Ak by sa tieto financie
mohli investovať do priamej výroby týchto tabúľ, mohlo by ich
byť na trasách omnoho viac. Dúfajme, že sa spolupráca medzi jednotlivými
subjektami bude zlepšovať, a že sa do spolupráce zapoja aj iné
subjekty, napríklad informačné strediská a združenia cestovného ruchu
na danom území. Potom by bolo nových trás omnoho viac ako je naplánovaných
v Tabuľke 8.
Tabuľka 8: Plánované
cyklotrasy v najbližšom období |
|||
Východisko |
Cez
|
Koniec |
realizácia v r. |
Hnilčík-Bindt |
Markušovská dolina
|
Oľšo |
2003 |
Nálepkovo |
Hnilčík
|
Gretľa |
2003 |
Sp. Nová Ves
(Mier) (Spišská
cyklomag.) |
Markušovce, Oľšo,
Matejovce, Chrasť, Vítkovce, Olcnava, Za horou, Sp. Vlachy, Žehra,
Bijacovce, Oľšavica, Repaše, Závada, Levoča, Brezová
|
Hradisko |
2003-04 |
Sp.Tomášovce |
Krížne cesty, Hrabušice,
Hrabušice-Mýto, Betlanovce
|
Sp.Štiavnik |
2003 |
Sp. Podhradie |
Jablonov, Lúčka,
Pavľany
|
V. Repaše (rázc.) |
2003-04 |
Zdroj: ROZVOJ Spiš,
občianske združenie
|
3.2.1 Návrhy na vylepšenie infraštruktúry pre
cykloturizmus
WTO
očakáva priemerný rast
podielu u medzinárodných návštevníkov
vo výške od 3,8%. Pre medzinárodné turistické príjazdy návštevníkov sa predpovedá nárast z
564 mil. v roku 1990, na 702 mil. v roku 2000, až k 1.018 mi.l v roku
2010. Rozšírenie je možné
očakávať v cestovnom segmente, s cestovným programom postaveným dookola na špeciálnych
témach a ponukách, ktoré rastú rýchlejšie
než univerzálne poznávacie pobyty.
Podľa štatistického úradu SR v roku 2000
prekročilo hranice SR celkove 28,8 mil. osôb. „Podľa predpokladov na
rok 2020 navštívi Európu 717 miliónov turistov.
Predpokladajme, že len 5% z nich bude v oblasti cykloturizmu, to bude pre miesta v okolí cyklotrás
činiť zisk 21 biliónov EUR“ (Lumsdon, L., 1999:s.6).
Vzhľadom na tieto rastúce čísla sa
očakáva, že výdavky na cestovanie budú v nasledujúcich rokoch ešte
narastať. Budúcnosť cestovného ruchu na Slovensku bude závisieť od toho, ako sa dokážeme
prispôsobiť meniacim sa aspektom a trendom cestovného ruchu na
celom svete. S ohľadom na súčasnú svetovú situáciu, hroziacu
vojnu v Iraku a meniace sa preferencie účastníkov cestovného
ruchu môžeme predpokladať, že sa zväčší záujem o špeciálne
ponuky, akou je napríklad cykloturizmus.
Pre fungovanie cykloturizmu na nami
skúmanom území, sme na základe predchádzajúcich analýz, osobnej návštevy územia
a rozhovorov s ľuďmi venujúcimi sa tejto tematike navrhli
tieto zmeny a vylepšenia:
• Rozvoj požičovní a
servisov bicyklov, zriadenie úschovní bicyklov pri významných turistických
objektoch − S narastajúcim počtom cykloturistov, rastú
aj nároky v navštevovaných objektoch na bezpečné odloženie bicykla.
Aby bicykle neprekážali ostatným turistom, ale aby zasa nemuseli byť
priďaleko od miesta, kde by mohlo dôjsť k ich odcudzeniu, mohli
by existovať požičovne, alebo servisy bicyklov, ktoré by tieto služby
poskytovali. Bicykel by bolo možné za nejaký poplatok ponechať
v úschovni. S existenciou takýchto odkladacích miest by bola
vyriešená aj otázka servisu, ak by sa cyklistom na ceste prihodila nejaká
porucha, tu by mohla byť odstránená.
• Možnosť
zapožičať si bicykel v jednej požičovni a vrátiť
v inej – S výstavbou servisov bicyklov a požičovní by
sme navrhovali zavedenie služby zákazníkom, aby si mohli bicykel
vypožičať na jednom mieste a v inej požičovni ho
vrátiť. Je všeobecne známe, že turista sa nevracia rád po trase, ktorú už
pozná. Takto by mohol bicykel nechať na inom mieste a ak napríklad
prišiel hromadnou dopravou, voľne pokračovať na svojej ceste.
Mnohí turisti by iste využili i takú možnosť, že by
požičovňa popri preprave svojich bicyklov medzi jednotlivými
požičovňami prepravila i ich bicykle, ak oni napríklad
s deťmi nechcú absolvovať dlhšie neatraktívne úseky alebo úseky
nebezpečné z hľadiska cestnej premávky.
Otvorením takýchto požičovní podporilo by sa i
podnikanie v dedinách, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti
národného parku, ale sú vzdialenejšie.
• Rozptyl turistickej
infraštruktúry do širšieho spádového i okrajového územia – Navrhujme
výstavbu turistických zariadení mimo NP Slovenský raj a ochranného pásma.
Cyklistické trasy prinášajú so sebou dopyt po stravovaní, ubytovaní aj iných
službách, ktoré umožňujú týmto lokalitám dosahovať značné
príjmy.
• Ponuka univerzálnych pasov
– Pri prenájme bicykla by sa dali
poskytovať univerzálne pasy oprávňujúce k vstupu do vybraných
pamiatok, zľavy v reštauráciách, doprave a na kultúrne podujatia.
Formou týchto pasov by sa dali na základe predchádzajúcich zmlúv
propagovať určité pamiatky, zvyšovať návštevnosť podujatí
a pod. Pasy by viac motivovali zúčastňovať sa tejto formy cestovného
ruchu, čím by sa napríklad znížil počet turistov na území, ktorí
používajú osobné automobily. Tým by sa rozvíjal cestovný ruch v súlade s
ochranou prírody a s tvorbou
i ochranou životného prostredia,
• Získavanie nových lôžok rekonštrukciou a modernizáciou existujúcich objektov namiesto
novej výstavby – Na skúmanom území sa nachádza veľa prírodných krás,
ktoré sú atraktívne z pohľadu ochrany, ale aj z pohľadu
cestovného ruchu. Tu by sa už dnes nemalo uvažovať tak, že sa ide
stavať stredisko cestovného ruchu na „zelenej lúke“, lebo priamo
v intravilánoch obcí je veľa voľných ubytovacích kapacít,
respektíve voľných disponibilných priestorov, ktoré by sa dali
využiť. Ich rekonštrukciou by sa získali nové ubytovacie priestory a
zachovala pôvodná architektúra.
Práve výstavbou strediska cestovného ruchu len niekoľko kilometrov za
obcou v nenarušenej prírodnej krajine dochádza k znehodnoteniu
atraktivity a estetiky krajiny určenej práve pre cestovný ruch.
„Typickým príkladom negatívneho vplyvu rozvoja aktivít na neporušenú prírodnú
krajinu je oblasť Demänovskej doliny“(Červenková, A. (2002): Cestovný
ruch v chránených prírodných územiach. In: Bulletin pre cestovný ruch,
č. 1/2002, s. 9).
• Rozvoj agroturistiky – Zapojenie hlavne
vidieckeho obyvateľstva do poskytovania turistických služieb.
V okolí cyklotrás by turisti mali mať možnosť zastaviť sa
na nejakom gazdovskom dvore, prenocovať tam, pozorovať
vidiečanov pri ich každodennej práci alebo si aj sami vyskúšať
niečo z prác na statku. Veľmi atraktívny by bol kontakt turistov
s domácimi zvieratami chovanými na statku. Veď mnohé deti poznajú
kone, kravy, ošípané, kozy, ovce, atď. len z obrázkov
a televízie.
Napomohli by sme tým tvorbe nových pracovných príležitostí, prezentácii
miestnych tradícií, podpore tradičných remesiel a zvýšeniu záujmu
o vidiek.
• Ochrana prírody – Cykloturizmus by sa tak mohol
vo väčšej miere podieľať na rozvoji trvalo udržateľného
cestovného ruchu na nami skúmanom území, pretože jeho škodlivé zásahy do
prírody sú veľmi malé. Tým by sa zabezpečila spokojnosť
návštevníkov aj organizácií ochrany prírody. A prevádzkovatelia zariadení
cykloturizmu na území národného parku a chránených územiach by sa zo svojich
ziskov podieľali na ochrane prírody daného územia. Takáto spolupráca by
prispievala k racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, záchrane
prírodného dedičstva pre ďalšie generácie a udržaniu ekologickej
stability.
V práci sa nám podarilo po zhodnotení súčasného stavu na nami
skúmanom území, poukázať, že tu existujú aj iné formy cestovného ruchu,
ktoré by mohli odbremeniť preťažené chodníky národného parku
počas hlavnej sezóny a návštevníkom ukázať aj iné atraktivity
v blízkom okolí. Na základe dostupných literárnych prameňov,
časopiseckej literatúry, informácií z internetu, osobnej návštevy ako
aj rozhovorov s ľuďmi pôsobiacimi v tejto oblasti sa nám
podarilo podrobne analyzovať nami skúmané územie.
Analýza ukázala, na množstvo
atraktivít a to nie len v oblasti NP Slovenský raj, ktoré je
počas hlavnej sezóny často preľudnené, ale aj v blízkom
okolí, ktoré je z hľadiska cestovného ruchu taktiež zaujímavé.
Na základe našich analýz sa nám podarilo poukázať na silné stránky
a príležitosti, ktoré môžu prispieť k rozvoju cestovného ruchu.
Ale aj na slabé stránky a ohrozenia, na ktoré by sme si v budúcnosti
mali dávať pozor. Vzhľadom na rastúce čísla návštevníkov sa
podľa WTO očakáva, že výdavky
na cestovanie budú v
nasledujúcich rokoch ešte narastať, preto nie je zanedbateľné
rozvíjať aj takéto formy cestovného ruchu.
Na záver by som sa chcel
poďakovať PaedDr. Imrichovi Makarovi, riaditeľovi
občianskeho združenia ROZVOJ Spiš, ktorý mi svojimi radami a postrehmi z praxe výrazne
pomohol a poskytol najnovšie informácie.
Zoznam bibliografických odkazov:
Hric,
K.: Slovenský raj. Bratislava, Šport 1991
Jiroušek,
L.: Národný park Slovenský raj v obrazoch. Spišská Nová
Ves,
Agentúra
Lubafotopres 1997
Kaspar,
C.: Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica, Trian 1995
Kordováner,
J. a kol.: Slovenský raj. š.p.Harmanec, Vojenský
kartografický
Ústav 2000
Mucha,
V., Macko, A., Jiroušek, L.: Sprievodca a turistická mapa
Slovenským
rajom. Spišská Nová Ves 2000
Sprievodca
po Gotickej ceste, BIC sr.o. Spišská Nová Ves 2000
Časopisy:
Červenková, A.: Cestovný ruch
v chránených prírodných územiach. In: Bulletin pre cestovný ruch, 2002,
č. 1, s.9
Lumsdon, L. (1999): The market for cecle
tourism. In:Eurovelo News, 1999,
č.2, s.6
Orieška, J. (2001): Cykloturistika.
In:Ekonomická revue cestovného ruchu, roč.34, 2001, č.4, s.252
Internet:
http://www.slovenskyraj.sk (November 2002)
http://www.sopsr.sk
(Január 2003)
http://www.panparks.org
(Január 2003)
http://www.eurovelo.org
(Január 2003)