Cykloturistika, jej možnosti a obmedzenia v Slovenskom raji

 

Diplomová práca

 

Úvod

1. Analýza územia

1.1 Analýza prírodných podmienok

1.1.1       Reliéf

1.1.2       Klíma

1.1.3       Vodstvo

1.1.4       Fauna a flóra

1.1.5       Chránené územia prírody a atraktivity

1.2 Osídlenie a kultúra

1.2.1       Kultúrno-historický potenciál

1.2.2       Analýza obyvateľstva a trhu práce

1.3 Ekonomická úroveň

1.3.1       Technická infraštruktúra

1.3.2       Životné prostredie

1.3.3       Analýza podnikateľského prostredia

1.3.4       Cestovný ruch

1.3.5       Turistické športovo-rekreačné atraktivity

2. Možnosti a obmedzenia rozvoja cykloturizmu v regióne

2.1 Existujúce projekty v regióne

2.1.1 PAN Parks

2.1.2 Cyklistické trasy

2.1.3 Gotická cesta

2.2 SWOT analýza

2.2.1 Silné stránky a príležitosti cestovného ruchu

2.2.2 Slabé stránky a ohrozenia cestovného ruchu

3. Možnosti cykloturistiky pre rozvoj regiónu

3.1 Cykloturistické okruhy- prepojenie na existujúce siete

3.2 Program podpory rozvoja cykloturizmu

3.2.1 Návrhy na vylepšenie infraštruktúry pre cykloturizmus

Záver

Zoznam bibliografických odkazov

 

Úvod

 

          „Podľa predpokladov na rok 2020 navštívi Európu   717 miliónov turistov. Predpokladajme, že len 5% z nich bude v oblasti cykloturizmu, to  bude pre miesta v okolí cyklotrás činiť zisk 21 biliónov EUR“ (Lumsdon, L., 1999:s.6).

          Pre diplomovú prácu sme si vybrali územie Slovenského raja, ktoré je jedným z najnavštevovanejších území na Slovensku domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi. Slovenský raj je vďaka svojmu reliéfu a kvôli roklinám, kaňonom, tiesňavám a krasovým planinám rajom najmä peších turistov a v letnom období sú niektoré z kaňonov, pre nespočetné množstvo turistov priam nepriechodné.

          Hlavným cieľom diplomovej práce bolo po zhodnotení súčasného stavu na nami skúmanom území, poukázať aj na iné formy cestovného ruchu, ktoré by umožnili odbremeniť počas hlavnej sezóny preťažené chodníky a návštevníkom ukázať aj iné atraktivity v blízkom okolí.

          V prvej kapitole na základe vzadu uvedenej literatúry, internetových stránok, osobnej návštevy územia a rozhovorov so zamestnancami mestského úradu mesta Spišská Nová Ves a ľuďmi pôsobiacimi v oblasti cykloturizmu na tomto území analyzujeme prírodné podmienky, ekonomickú úroveň, kultúrne a demografické podmienky. V druhej kapitole prinášame pohľad na  zaujímavé existujúce projekty, ktoré majú tendenciu prispieť k rozvoju cestovného ruchu a na základe predchádzajúcich analýz zhodnotiť silné stránky,  príležitosti, slabé stránky a ohrozenia územia. V tretej kapitole na základe získaných osobných poznatkov a skúseností predkladáme návrhy pre rozvoj cykloturizmu na nami skúmanom území. Pri písaní diplomovej práce a získavaní informácií ma potešila ochota ľudí pôsobiacich v tejto oblasti.

          Týmto by som sa chcel poďakovať vedúcemu diplomovej práce Doc.PaedDr. Milanovi Ďuričekovi, CSc., ktorý mi pomohol pri riešení zásadných otázok a upozornil ma na moje chyby. A moja vďaka patrí taktiež PaedDr. Imrichovi Makarovi, riaditeľovi občianskeho združenia ROZVOJ Spiš, ktorý mi svojimi  radami a postrehmi z praxe výrazne pomohol.

 

1.    Analýza územia

1.1       Analýza prírodných podmienok

            Prírodný potenciál tvorí základ primárnej ponuky cestovného ruchu, vytvára podmienky pre využívanie územia na jednotlivé  druhy  cestovného  ruchu  a činnosti vykonávané v rámci uvedených druhov. Z hľadiska  zákazníka  tvorí  jeden  z najsilnejších  motivačných  činiteľov pri výbere cieľového miesta cestovného ruchu (Červenková, A., 2002). Pri analýze prírodných podmienok sme postupovali podľa vzadu uvedenej literatúry, internetových stránok, osobnej návštevy územia, rozhovorov so zamestnancami mestského úradu mesta Spišská Nová Ves a v spolupr8ci s pracovníčkou mestského informačného strediska.

 

1.1.1   Reliéf

Slovenský raj na západe susedí s Nízkymi Tatrami, na  juhu  s centrálnou  časťou Slovenského Rudohoria. Severným okrajom územia začína chrbát, ktorý vystupuje z Hornádskej kotliny. Najvyšší vrchol v Slovenskom raji je Ondrejisko (1270,6 m). Najnižším miestom je údolie Hornádu pri Smižianskej Maši (470 m). V reliéfe dominujú dve goemorfologické formy, krasové planiny a riečne doliny, ktoré územie rozčlenili. V okrajových častiach dominujú kaňony riek Hnilec a Hornád. Do okrajov planín sa zarezali  tiesňavy ako Veľký a Malý Sokol, Kyseľ, Piecky, Suchá Belá a iné. Zdobia ich vodopády, skalné stupne, kaskády a pereje. V geologickej stavbe územia prevládajú triasové vápence, v menšej miere aj dolomity.

Geomorforlogický potenciál územia je rôznorodý tak z hľadiska tvaru, ako aj geologickej stavby. Geomorfologický  vývoj Slovenského raja začal v neogéne. V dobe stredného pliocénu sa územie silne zvrásnilo a vody začali svojou  eróznou  činnosťou vytvárať dnešný charakter planín, horských  chrbtov a úzkych hlbokých dolín. Najstarším je mierne zvlnená severozápadná časť planiny Glac, kde sú zachované relikty staropoleogénneho reliéfu. Rozsiahlejší starý reliéf, z mladších treťohôr zaberá územie planín vyššej úrovne (1000 – 1110 m) ako Glac, Geravy, Skala, Pelc a iné. Sú dotvorené krasovými javmi ako závrty, úvaly, ponory, škrapy, vo veľkej miere aj podzemnými krasovými javmi - jaskyne a priepasti. Unikátny je jaskynný komplex Stratenskej jaskyne. Celkovo je evidovaných okolo 280 jaskýň.

Popis niektorých dolín Slovenského raja:

Dolina Lesnice:  krátka dolina vo východnej  časti Slovenského raja na rozhraní Havraních  vrchov.  Rozkladá  sa od Turníka a Holého kameňa až po Čingov. V hornom úseku prechádza  kratšími  kaňonovitými úsekmi, preteká  ňou potok  Lesnica a vedie spevnená lesná cesta. V dolnom úseku je malá nádrž. Nemá turisticky značenú trasu (TZT), len na krátkom dolnom úseku pri Čingove.

Havrania dolina: krátka, ale významovo veľká dolina v južnej časti Slovenského raja, rozkladajúca  sa  od miesta Chotárna dolka pod  Čertovou hlavou  až po rieku Hnilec v oblasti Mlyniek. Sú tu výrazné dôkazy  a pozostatky  histórie  banskej  činnosti (štôlne a p.)  a silne rozvinutá turistická infraštruktúra: TZT, cyklotrasa, značené a upravované bežecké trate, ubytovacie kapacity.

Dolina Biele Vody: je prirodzeným pokračovaním Havranej doliny na druhú stranu z Chotárnej dolky smerom k Prostrednému Hámru. Dolina má terasovitý profil a peknú okolitú scenériu s dobrým rozhľadom. Dolina je významným centrom cestovného ruchu s perspektívou klimatického kúpeľníctva a so silne rozvinutou turistickou infraštruktúrou: TZT, cyklotrasa, bežecké značené a upravované trate, zjazdové trate a lyžiarske vleky, stravovacie  a ubytovacie kapacity.

Dolina Veľkej Bielej vody (Podlesok): dlhšia dolina v severozápadnej časti Slovenského  raja  od  Kopanca po stredisko Podlesok. Je významnou príjazdovou trasou s verejnou komunikáciou a TZT. Pretekajúca Veľká Biela voda vytvára v dolnej časti toku veľmi zaujímavý kaňon a je najväčším prítokom Hornádu na území Slovenského raja. Svojím profilom a scenériou je jedinečná a veľmi vhodná na pešie túry a cyklotúry.

Vernárska dolina: úzka dolina Vernárskeho potoka oddeľuje Slovenský raj od Nízkych Tatier. Tiahne sa od Hranovnice až pod masívy Prednej hole a Popovej. Zaujímavé časti sú Hranovnícke pleso, Vernárska tiesňava, Barbolica (obe prírodné  rezervácie). Územie je bez TZT, len cez Vernár prechádza jedna TZT.

Tomášovská Belá: úzka kaňonovitá, známa a často navštevovaná dolina Slovenského raja s pekným horským  Bielym potokom. Tiahne sa od planiny  Geravy    pod  Tomášovský výhľad pri Hornáde. V hornej časti je vodná nádrž Klauzy. Veľký význam pre cestovný ruch, je dôležitou prístupovou a ústupovou trasou pri putovaní po Slovenskom raji.  Vedie ňou TZT.

 Z uvedeného  prehľadu pohorí, kotlín a dolín je zrejmé, že geomorfologický potenciál tohto územia je obrovský. Rozľahlé priestory hôr a dolín poskytujú vysoký potenciál na rozvoj cykloturistiky, pešej a lyžiarskej turistiky a iných rekreačných aktivít.

 

1.1.2   Klíma

Klimatické  podmienky  územia  vytvárajú v rámci primárnej ponuky  cestovného ruchu základné predpoklady pre uskutočňovanie aktivít cestovného ruchu a sú  popri geomorfologických predpokladoch  ďalším  dôležitým  motivačným  činiteľom. Základnými klímotvornými  činiteľmi    slnečné žiarenie, množstvá zrážok v lete a v zime (snehu) a atmosferická cirkulácia na území.

Klímu územia vyjadruje priemer jednotlivých prvkov, častosť ich hodnôt a extrémne hodnoty. Prevláda tu oceánska klíma s kontinentálnym vplyvom. Prejavuje sa to neskorým nástupom jari a vyššími teplotami  na jeseň v porovnaní s jarou. Horské skupiny, horské chrbty a vrcholové časti patria do  chladnej  klimatickej  oblasti s ročnou priemernou teplotou pod 4şC. S rastom nadmorskej výšky teploty klesajú a priemery teplôt sú nižšie. Túto pravidelnosť narúša jav - „teplotná inverzia“. Za pokojného počasia sú v dolinách a okolitých kotlinách nižšie teploty než na svahoch hôr, kde s výškou teplota  stúpa.  Teplotné  inverzie  majú  obmedzený rozsah,  sú však celoročným javom.  V zimnom období trvajú niekoľko  dní,  kým  v ostatných ročných obdobiach sa vyskytujú zvyčajne len nočné inverzie. Teplotné inverzie majú vplyv i na charakter flóry týchto miest. 

Prehľad najnižších, najvyšších a priemerných  ročných teplôt je v Tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Prehľad ročných teplôt

Územie

Najnižšie priemery/mesiac

Najvyššie priemery/mesiac

Ročný priemer

Slovenský raj

-6 až –7°C /január

15 až 16°C /júl

4 až 5 °C

Zdroj: Správa NP Slovenský raj

 

Množstvo zrážok  ovplyvňuje  popri nadmorskej výške aj morfológia územia. Pri prevládajúcich západných vlahonosných vetroch vznikajú miesta zrážkových tieňov. územie severnej časti Slovenského raja  a okolie Levoče (množstvo zrážok 590 - 630 mm) sú v tieni Vysokých Tatier.

Prehľad zrážok územia je v Tabuľke 2 . Najviac zrážok sa počas roka vyskytuje v období letných búrok v júni a júli, keď naprší 90 - 100 mm. Najsuchším mesiacom je február s 25 - 55 mm zrážok.

 

Tabuľka 2: Prehľad zrážok

Územie

Voda/(mm)

Sneh (cm)

Sneh počet dní

Slovenský raj

620-900

40-70

100-120

Zdroj: Správa NP Slovenský raj

 

Najviac  slnečného  svitu  je  v mesiaci  júl.  Širšie  vegetačné obdobie s priemernými dennými teplotami 5 °C a viac trvá v horách 180 - 200 dní, v údoliach a kotlinách 200 - 220 dní. Užšie vegetačné obdobie s priemernými dennými teplotami 10 °C a viac trvá od 100 do 150 dní.

 

1.1.3   Vodstvo

Územie Národného parku odvodňujú dve rieky s množstvom menších prítokov. Na severe je to Rieka Hornád a na juhu rieka Hnilec.

Hornád:  pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách vo výške 1 050 m n. m. Vytvárajú  ho  početné zdroje nad obcou Vikartovce. Preteká Hornádskou kotlinou, ale za Hrabušicami vytvára v masíve Slovenského  raja kaňon  známy  ako Prielom Hornádu. Na Hornádsku  kotlinu sa vracia až pred mestom Spišská Nová Ves.

Najvýznamnejšie prítoky do tohto miesta sú:

a) pravostranné -  Vernársky potok,  Veľká Biela voda,  Biely potok,  Lesnica,  Hlinica, Dubnica, Teplický Brusník;

b) ľavostranné - Vydrničianka, Trstený potok a Tomášovský potok

Hnilec:  pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Geologicky je to veľmi starý tok, ktorý sa sformoval v priebehu vyzdvihovania Volovských vrchov. Bazén Hnilca  je pozoruhodný úzkym tvarom  a dĺžkou (89 km). Povodie Hnilca má vysokú  lesnatosť. Najvýznamnejšie prítoky sú: Spišský potok, Biele Vody,  Železný  potok, Henclová, Stará voda, Bystrý, Smolnícky a Perlový potok. Na rieke Hnilec je vybudovaná vodná nádrž Palcmanská Maša. Jeho priemerný prietok nad Palcmanskou Mašou je 1,6 m3/s  a v Jaklovciach  v ústí  do Hornádu je cca 6 m3/s.

Väčšinu stojatých vodných plôch  územia tvoria umelé  nádrže.  Prírodné  jazerá  sa  tu  podstate nenachádzajú.

Palcmanská Maša:  je nádrž na hornom toku Hnilca z r. 1956 o rozlohe 85 ha. Určitou raritou je odvádzanie vody tunelom do Dobšinej pre výrobu špičkovej elektrickej energie. Jazero sa využíva pre rybné hospodárstvo, športové a turistické účely.

Klauzy: je malá vodná nádrž na hornom toku Bieleho potoka v Slovenskom raji. V minulosti sa voda používala pre splavovanie dreva do Hornádu. Je to významné oddychové miesto pri putovaní po chodníkoch Slovenského raja. Nachádza  sa  tu silný prameň vody.

Hansjakubova nádrž: je  to  menšia  účelová vodná nádrž pod sedlom Kopanec v doline Hansjakubova v Slovenskom raji. Možné miesto oddychu.

Blajzloch: je  to  menšia  účelová nádrž s malebným  okolím na jednom z prítokov Veľkej Bielej vody pod sedlom  Kopanec  v Slovenskom  raji.  Možné miesto oddychu.

Lesnica: je to málo známa malá vodná nádrž na potoku  Lesnica neďaleko  Čingova v Slovenskom raji. Turisticky sa nevyužíva.

Rakovec: menšia účelová vodná nádrž na rieke Hnilec priamo v obci Mlynky. Slúžila ako zásobáreň vody pre neďalekú elektráreň v Rakovci, do ktorej prúdila voda podzemným potrubím. V súčasnosti je vypustená. Pre cestovný ruch sa nikdy nevyužívala.

Územie Slovenského raja predstavuje vysokú  koncentráciu  rozmanitých  vodopádov, ktoré vznikajú na horských bystrinách, ktoré stekajú zo strmých svahov, a na krátkych úsekoch prekonávajú veľké prevýšenie. Tieto vody vymyli vo vápencovom podklade početné rokliny, v ktorých sa nachádza vždy hneď niekoľko vodopádov.

Prehľad roklín Slovenského raja s príslušnými vodopádmi .

• Kláštorská roklina: je s TZT  vodopád Objaviteľov - vodopád Antona Straku - Dúhový vodopád - Kaskády Gustáva Nedobrého - Malý vodopád -   vodopád Kartuziánov - Machový vodopád

• Kyseľ: je bez TZT - Barikádový vodopád - Kaplnkový vodopád -   Roklina - vodopád v Temnici - Obrovský vodopád - Karolinyho vodopád

• Vyšný Kyseľ:  je s TZT - Malý vodopád - Machový vodopád

  Piecky:  je s TZT - Veľký vodopád - Kaskády - Terasový vodopád

• Sokolia dolina: je s TZT - Bočný vodopád - Skalný vodopád - Závojový vodopád (65 m, najvyšší v Slovenskom raji, druhý na Slovensku) -   Vyšný vodopád

• Suchá Belá: je s TZT - Misový vodopád - Roklina - Okienkový vodopád -  Korytový vodopád - Bočný vodopád - Kaskády

• Veľký Sokol: je s TZT – Kaskády - Malý vodopád - Veľký vodopád - Róthova roklina

• Zejmarská roklina: je s TZT - Nálepkove vodopády

• Zelená dolina: je bez TZT - Nižné Kaskády - vodopád Skok - Vyšné Kaskády

Ďalšie vodopády sa nachádzajú v doline Lesnice v kaňone pod Turníckym sedlom, v rokline Zadná diera a v oblasti Galmusu v Bielovodskej a Svätojánskej doline. Uvedených 36 vodopádov Slovenského raja svojou estetickou hodnotou a výnimočnosťou predstavuje najhodnotnejší potenciál vody na území stredného Spiša vo vzťahu k cestovnému ruchu.

 

 

 

1.1.4   Fauna a flóra

Slovenský raj je územím so vzácnou koncentrovanosťou prírodného bohatstva. Zo zoogeografického hľadiska patrí územie do eurosibírskej podoblasti, kde dochádza ku stretu zóny horskej, stepnej aj zóny listnatého lesa. Bolo tu zistených okolo 4000 druhov bezstavovcov. Viac ako polovicu tvorí fauna motýľov (v súčasnosti 2162 druhov). Ďalej bolo zistených približne 400 druhov chrobákov, 40 druhov cicavcov, 100 druhov vtákov, 8 druhov obojživelníkov a 6 druhov plazov. Vyskytujú sa tu viaceré významné druhy – karpatské endemity ako fúzač zemolezový, aj glaciálne relikty z doby zaľadnenia ako motýľ jasoň červenooký. Okolo 160 druhov živočíchov je dnes na území národného parku osobitne chránených.

Z kriticky ohrozených orol skalný a vydra riečna. K silne ohrozeným druhom patrí orol krikľavý, hlucháň obyčajný, mlok veľký. Ohrozené druhy zastupujú aj horskí predátori rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. V hojnom počte sa vyskytuje diviačia a srnčia zver, líška a zajac. Určitou raritou je kamzík vrchovský alpský, umelo tu vypustený v r. 1963. V povodí Hornádu a Hnilca je najrozšírenejší pstruh potočný, čerebľa obyčajná, lipeň obyčajný. Z obojživelníkov mlok karpatský. Jaskyne ukrývajú viacero druhov netopierov. K ohrozeným patrí netopier fúzatý, netopier riasnatý.

Slovenský raj je jeden z najcennejších komplexov západokarpatskej kveteny s veľkým bohatstvom druhov. Vzácny je výskyt viacerých druhov karpatských a západokarpatských endemitov a subendemitov. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov ustanovenia územia za národný park. Vyskytuje sa tu okolo 1000 druhov vyšších rastlín, 120 druhov machorastov, 300 druhov rýb, 80 druhov lišajníkov. Viacero druhov rastlín je však už v zozname ohrozených druhov. Napríklad kosatec bezlistý, jazyčník sibírsky, lykovec voňavý.

Takmer celú oblasť národného parku (92%) pokrývajú lesy. Ich druhová pestrosť je zárukou ekologickej stability prostredia. Prevládajú jedľové bučiny s prevahou buka, smreka, jedle a javora. Na strmých vápencových bralách sa zachovali reliktné borovice. V prielome Hornádu aj v tiesňavách sa ojedinelo vyskytuje tis obyčajný. Nižšie polohy lesného porastu pokrýva viacero druhov krov, ako hloh, baza, šípka alebo zemolez čierny. Pôvodné drevinové zloženie lesa negatívne ovplyvnila výroba dreveného uhlia (až do začiatku 20. st.). Scenériu niektorých lokalít poznačila veterná smršť v roku 1995 (okolie Kláštoriska, Kláštorská roklina, Ihrík a tiesňava Veľký Sokol).

Ozdobou územia je pestrá kvetena. Charakteristickou črtou najatraktívnejších lokalít – tiesňav, kaňonov a úzkych hlbokých dolín – je teplotná inverzia. Jedná sa o teplotný zvrat pásiem, kedy chladnomilné vysokohorské a vlhkomilné druhy sa nachádzajú v nižších polohách a naopak vo vyšších polohách prevládajú teplomilné druhy. Lesné spoločenstvo zastupuje kopytník európsky, lipkavec marinkový, z ohrozených druhov ľalia zlatohlavá, črievičník papučkový. Prostredie tiesňav zdobí kortúza Matthioliho, soldanelka karpatská. Na vápencových slnečných svahoch sa nachádzajú teplomilné druhy ako poniklec slovenský – symbol Slovenského raja, či kosatec bezlistý. Pestrú vegetáciu lúk slatín a rašelinísk zastupuje šafran spišský, orlíček obyčajný, vo vlhšom prostredí prvosienka pomúčená – všetko chránené druhy.

Flóra a fauna územia zohráva v ponuke cestovného ruchu dôležitú  úlohu. Živočíšstvo a rastlinstvo územia Slovenského raja predstavuje významnú prírodnú zložku potenciálu pre cestovný ruch a jej pozorovanie a vnímanie môže byť cieľom  mnohých  návštevníkov územia. Fauna je z hľadiska ponuky cestovného ruchu zaujímavá  aj  pre  vybranú  skupinu zákazníkov, ktorá sa zaujíma o športový rybolov, alebo poľovníctvo.

 

1.1.5   Chránené územia prírody a atraktivity.

Z celkovej rozlohy Slovenska chránené územia tvoria 22,4%. Najvýznamnejším prírodným fenoménom regiónu Spiš je prírodný unikát Národný park Slovenský raj.  Národný park Slovenský raj bol vyhlásený roku 1988 (od r. 1964 bol CHKO).  Rozprestiera sa na  území  19  763  ha a ochranné pásmo (OP) k nemu zaberá 13 011 ha. Chránené územia s najvyššími stupňami ochrany zaberajú 4 972 ha. Je to 11 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 2 národné prírodné pamiatky, 2 prírodné pamiatky a 1 chránený areál.

V prehľade je uvedený rok vzatia pod ochranu a rozloha územia.

Národné prírodné rezervácie (NPR): 

Holý kameň,   od r. 1976,  rozloha  210,87 ha;

Kyseľ,     od r. 1964, rozloha  949,97 ha;

Piecky, od r. 1976, rozloha  244,93 ha;

Prielom Hornádu,  od r. 1976, rozloha  290,49 ha;

Sokol, od r. 1976, rozloha  700,93 ha;

Suchá Belá, od r. 1976, rozloha  153,52 ha;

Zejmarská roklina, od r. 1980, rozloha  72,65 ha;

Tri kopce, od r. 1984, rozloha  246,23 ha;

Stratená, od r. 1964,  rozloha  679 ha;

Vernárska tiesňava, od r. 1966, rozloha  82,9 ha;

Hnilecká jelšina, od r. 1988, rozloha  84,6 ha.

Prírodné rezervácie ( PR ):

Čingovské hradisko, od r. 1993, rozloha  44,02 ha;

Kocúrová, od r. 1974, rozloha  16,72 ha;

Muráň, od r. 1996, rozloha  180,66 ha;

Ostrá skala, od r. 1976, rozloha  6,66 ha;

Mokrá, od r. 1966, rozloha  60,2 ha;

Barbolica, od r. 1988, rozloha  12,0 ha;

Malé Zajfy, od r. 1993, rozloha  7,24 ha;

Vyšná Roveň, od r. 1993, rozloha  6,98 ha;

Hradisko, od r. 1982, rozloha  44,0 ha.

Národné prírodné pamiatky (NPP):

Dobšinská ľadová jaskyňa, od r. 1964, 1232 m dlhá;

Medvedia jaskyňa, od r. 2001, rozloha  188,39 ha.

Prírodné pamiatky (PP):

Jaskyňa Čertova diera, od r. 1981, súčasť NPR Kyseľ;

Hranovnické pleso, od r. 1984, rozloha  68,1 ha.

Chránené areály (CHA):

Knola, od r. 1996, rozloha  220,02 ha

Územie Slovenského raja patrí z dôvodu výskytu jaskýň,  priepastí  a hojnosti  ostatných krasových útvarov k najhodnotnejším na Slovensku. V nasledujúcej časti by som chcel vymenovať niektoré z nich, ktorých potenciál prispieva k zvyšovaniu návštevnosti tohoto územia. Ide o   vyhliadkové kopce a vrcholy,  vyhliadkové bralá a skaly, kaňony,  jaskyne, priepasti a krasové útvary.

Vyhliadkové kopce a vrcholy: Predná hoľa, 1 545 m n. m., najvyšší vrchol, Ondrejisko,  1 270 m n. m., Veľká Knola,  1 266 m n. m.,  Kopanec, 1 132 m n. m., Suchý vrch, 1 121 m n. m., Čertova hlava, 1 081 m n. m., Dobšinský vrch, 970 m n. m., Matka božia, 906 m n. m., Medvedia hlava, 903 m n. m., Dobšinský kopec, 851 m n. m., 838 m n. m., Čertova sihoť, 822 m n. m.

Vyhliadkové bralá, skaly, skalné útesy: Holý kameň, 1 106 m n. m., Tomášovský výhľad, 667 m n. m., Bykárka, 1 067 m n. m., Majerská, Ihla, Ihrík útvary Lievik, Tunel, 652 m n. m., Skalná veža, Kazateľnica, Havrania skala,  1 156 m n. m., Sovia skala,  552 m n. m., Rárohove skaly, Tri kopce, (PR), Ludmanka, Gačovská skala, 1 106 m n. m., Červená skala, 1 109 m n. m.

Rokliny a kaňony: Kláštorská roklina; Kyseľ; Vyšný Kyseľ; Piecky; Sokolia dolina s najvyšším vodopádom v Slovenskom raji Závojový  vodopád  (86 m);  Suchá Belá; Veľký Sokol; Zejmarská roklina; Zelená dolina; prielom Hornádu: 16 km dlhý, a 150 m hlboký, miestami len niekoľko metrov široký; tiesnina Veľká Biela voda; Tomášovská Belá; kaňon Lesnice; Stratenský kaňon; Malý Sokol; tiesňava Zadná diera; Čierna dolina; Bočné Piecky.

Jaskyne, priepasti a krasové útvary: Jaskynné  priestory  a priepasti svojou utajenosťou a neprístupnosťou dráždia  ľudskú predstavivosť a fantáziu a stávajú sa tak vysoko vyhľadávanou atrakciu cestovného ruchu. Ak sú tieto podzemné priestory bohato vyzdobené rôznymi krasovými útvarmi, alebo obsahujú niečo výnimočné (ľad, sintrová výzdoba ap.), stávajú sa tak obrovským potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Napr. v r. 1998 navštívilo  12  slovenských  sprístupnených  jaskýň  500  tis. návštevníkov .

Verejnosti prístupné jaskyne: • Dobšinská ľadová jaskyňa objavená v r. 1870 a osvetlená od r. 1887, svetový unikát,  objem ľadu 110 000 m3 od doby  ľadovej vo štvrtohorách (vek 220 tisíc r. pred n. l.), dĺžka jaskyne je 1 368 m. Otvorená len v mesiacoch máj - september.

Verejnosti neprístupné jaskyne: • Medvedia jaskyňa paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa; • Stratenská jaskyňa je najväčšou  jaskyňou na Slovensku, s cca 23 km chodieb, priestor Rozprávkového dómu má viac ako 5000 m3, Šírka chodieb je až 20 – 25 m; • Jaskyňa Dufart v masíve Ihríka; • Psie diery s kosťami medveďa; • Čertova diera 45 m dlhá archeologické nálezisko, kanelovaná keramika; • Čertova jaskyňa; • Zlatá diera, pod Glacom s podzemným potokom; • Ružova jaskyňa;  • Kašelova diera  jaskyne v masíve Havranej skaly a Kyseľa.

Krasové útvary: • Hanesová - krasová planina; • jaskynné prepadlisko  Duča;  • masív Hanesová  (nad Dobšinskou  ľadovou jaskyňou) rozloha 0,5 ha.;  • Stratená  početné krasové útvary na povrchu aj v podzemí NPR; • Geravy - krasová planina; • Glac  .  krasová planina, krasové závrty a škrapy na Veľkej poľane; • Sokol  povrchové krasové útvary, steny  až 300 m vysoké,  vodopády,  čereje,  NPR; • Hranovnícke pleso travertínové terasy a útvary z obdobia pleistocénu,  PP.

            K atraktivitám národného parku patria aj: • Občasný prameň, pod Havraňou skalou, PP; • vyvieračka v rokline Malý Sokol,  NPR; •  vyvieračka  Zejmarská studňa.

 

1.2 Osídlenie a kultúra

Pri analýze obyvateľstva a kultúrnohistorického potenciálu sme postupovali podľa vzadu uvedenej literatúry a podľa informácií poskytnutých na mestskom úrade mesta Spišská Nová Ves. V niektorých prípadoch sme analýze podrobili aj širšie územie, nielen oblasť NP Slovenský raj a ochranné pásmo, pretože uplatnenie na území Slovenského raja môžu nájsť aj obyvatelia, ktorí by sem dochádzali z priľahlých oblastí regiónu.

 

1.2.1 Kultúrno-historický potenciál

V neskoršom období mladšej doby kamennej, v neolite (3. a 2. tisícročie p. n. l.) už je okolie Slovenského raja husto osídlené. Sídliská vznikajú najmä na strategických miestach, pri sútokoch Hornádu s jeho prítokmi ako Košariská, Zelená hora, v oblasti Čingova na ľavom aj pravom brehu Hornádu. Významným bolo aj sídlisko priamo v srdci Slovenského raja na Kláštorisku. Spomenuté sídliská sa väčšinou stali aj útočišťom prvých Slovanov, prichádzajúcich na územie Spiša niekedy medzi 5. až 6. storočím. V neskoršej dobe sa história dotkla územia Slovenského raja v r. 1241-1242 počas vpádu Tatárov. Neprístupné terény sa vtedy stali úkrytom obyvateľstva. Na Kláštorisku sa ukryli spišskí Sasi, pôvodné obyvateľstvo našlo úkryt na Turníku a v iných ťažko prístupných lokalitách Slovenského raja. Od tohto obdobia je história Kláštoriska počas ďalších troch storočí spojená so vznikom kláštora, životom kartuziánskych mníchov, ale aj častými nájazdmi lúpežných družín.

V prvej polovici 13. storočia bola osídlená aj Zelená hora. Budoval sa tu strážny, tzv. Marcelov hrad, ale nebol dokončený. V 15. storočí si tu bratríci vybudovali pevnosť (Tábor). Územia v tzv. oblasti Dolného Spiša sa v minulosti dotkli aktivity spojené s ťažbou rúd, ťažbou dreva, uhliarstvo a stavba hút. Región bol známy prienikom viacerých etník, národov a národností, ktoré na území Spiša vytvorili v minulosti jedinečnú kultúru. Spiš v minulosti formovali Slováci, Nemci, Maďari, Poliaci, Židia, ale aj Rusíni a Rómovia. Napríklad v roku 1910 na území Spišskej župy žilo 54,1% Slovákov, 22,1% Rusínov, 11,3% Nemcov a okolo 3% Poliakov. V danom roku sa k židovskému náboženstvu hlásilo viac než 4% obyvateľov.  V zázemí historických miest, v Slovenskom rudohorí sa v minulosti intenzívne rozvíjala ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, striebra, medi, niklu, kobaltu, ale aj sadrovca a uránových rúd. Tieto historické skutočnosti ovplyvnili charakter súčasnej spoločnosti, kultúry a ekonomiky Spiša.

Kultúrne pamiatky  predstavujú špecifickú ponuku, ktorá je výsledkom bežnej  ľudskej  činnosti,  ľudí  pôsobiacich na tomto území v dávnej aj nedávnej minulosti.  Fakty o kultúrnom vývoji na tomto území prinášajú hrady a zámky, kaštiele a  kúrie, kostoly, kláštory a kaplnky,  archeologické nálezy, historické cesty, ktoré prechádzali územím a zachované technické pamiatky, využívanie ktorých ponúka možnosť  tvorby  nových  produktov  CR (napr. mimoriadne pobytové miesta, duchovná alebo púťová turistika, naučno-historické prednášky a iné ).

Hrady a zámky

Habušický hrad (Marcelov hrad),  zvyšky hradu z 13. st. na Zelenej hore pri vstupe Hornádu do Slovenského raja. Výstavba  hradu  bola  ukončená po tatárskom vpáde. V r.  1456 dobyli hrad levočskí mešťania a od toho času  je v ruinách.

Kaštiele a  kúrie

Betlanovce - renesančný  kaštieľ    bol postavený v r. 1564 .1568. Je najstarším a najkrajším  renesančným  kaštieľom  na  Spiši,  rodisko Thurzovcov.  Je  to  zaujímavá dvojpodlažná stavba s drevenou pavlačou dookola celého poschodia.  Areál  kaštieľa s dvoma kúriami v obci bol  rekonštruovaný v r. 1955-60. Kaštieľ je jedným z prvých typov renesančných obytných  kaštieľov  bez  fortifikačnej  funkcie. Má mimoriadnu historickú hodnotu. Stavebno-technický stav je nevhodný, objekt si vyžaduje väčšiu rekonštrukciu.

Kostoly, kláštory a kaplnky

 Betlanovce - pôvodne gotický r. - k.  kostol, z r. 1309, klenba z druhej polovice 18. st., loď z 20. st.;

Dedinky - barokovo klasicistický kostol z r.1835;

Hrabušice - pôvodne románsky r. - k. kostol z pol. 13. st.,  neskorogotický  oltár  z r. 1516-20;

Kláštorisko - zvyšky kartuziánskeho kláštora, archeologická lokalita zo 14. st.;

Letanovce - pôvodne neskororománsky  r .- k. kostol z pol.  13.  st.,  v 18.  stor. zbarokizovaný;

Smižany - ranogotický r. - k. kostol z druhej polovice 13. st., po r. 1436 zaklenutá loď;

Spišské Tomášovce - pôvodne gotický r .- k. kostol z prvej polovice 14. st., po r. 1846 klasicisticky prestavaný;

Stratená  - neogotický r. - k. kostol z r. 1909,  - drevená kaplnka z r. 1800.

Archeologické náleziská

Čingov - nálezy z mladšej doby kamennej, osídlenie od paleolitu po stredovek, púchovské a slovanské hradisko, veľkomoravský hrob;

Kláštorisko - mladšia doba kamenná,  doba  bronzová,  železná,

kartuziánsky kláštor, nálezy zo 14. st.;

Čertova diera - paleontologické nálezy;

Zelená  hora - koniec doby kamennej, zbytky kamenného hradu;

Medvedia jaskyňa - paleontologické nálezy,  triasové  vápence,  bohatá kvapľová výzdoba, kosti jaskynného medveďa;

Čertova sihoť - hradisko z neskorej doby bronzovej;

Smižany - obec kráľovských psovodov. Na území sa nachádzajú stopy  z osídľovania  najstaršími  Slovanmi  z predveľkomoravského obdobia, Veľkomoravské sídlisko, r. 1246.

Staré banícke a hutnícke obce a miesta:

Havrania dolina, Mlynky - ťažba medenej a železnej rudy, z 19. st.;

vysoká pec a hámre;

Smižany -  hutníctvo , vysoká pec do r. 1886;

Stratená - v r. 1723 vysoké pece funkčné až do r. 1927;

Mlynky - ruda Cu, Fe, vysoká pec a hámre, staré štôlne v okolí.

Historické cesty

Glacká cesta  - bývalá obchodná tepna v stredoveku Spiš-Gemer.

Technické pamiatky

Betlanovce -  mlyn;

Letanovský mlyn - kartuziánsky kamenný most, novo zrekonštruovaný;

Novoveská Huta, Spišská Nová Ves . kamenný cestný most;

Spišské Tomášovce - kováčska vyhňa z 2. pol. 19. stor.

 

1.2.2 Analýza obyvateľstva a trhu práce

Územie Slovenského raja sa rozprestiera v regióne stredného Spiša, ten tvoria tri okresy s celkovou  rozlohou  1  529  km2, s celkovým počtom  obyvateľstva do 154 000,  čo predstavuje hustotu 100,5  ľudí na km2. Rozlohy okresov a počty obyvateľov v okresoch sú znázornené v Tabuľke 3. Zo  zamestnanej časti ekonomicky aktívneho obyvateľstva je 44% zamestnaných v priemysle, 32% v školstve, vzdelávaní a verejnom sektore, 14% v poľnohospodárstve, zbytok v službách.

 Svoju analýzu som upriamil na mestá v blízkosti Slovenského raja, ktorých vzdialenosť nie je až taká veľká a ich obyvatelia by mohli do práce cestovať.

 

 

 

 

Tabuľka 3: Rozlohy okresov a počty obyvateľov v okresoch

Okres

Rozloha okresu

Počet obyvateľov

Hustota/ Km2

Počet miest

Počet obcí

SNV

587,1

92000

156,7

3

33

Levoča

357,2

31300

87,6

2

31

Gelnica

584,4

30324

51,9

1

19

Zdroj: OÚ v Spišskej Novej Vsi

 

Z celkového počtu obyvateľov tvoria (k augustu 2001): muži  49,4 %, ženy 50,6 %, produktívny vek 56,6 %, ekonomicky aktívne 44,9 %, predproduktívny vek 28,6 %, poproduktívny vek 14,8 %, miera nezamestnanosti 24,7 %. Najviac nezamestnaných je v kategórii 30-39 ročných a potom v kategórii 15-19 ročných. Prehľad potenciálu trhu práce v okrese Spišská Nová Ves a miest Levoče a Spišskej Novej Vsi, ktoré sú v blízkej vzdialenosti od Slovenského raja je znázornený v Tabuľke 4.

 

Tabuľka 4 Prehľad potenciálu trhu práce                            stav k 31.8.2001

Obec

SNV

Levoča

Okres SNV

Počet obyvateľov

39000

14312

92000

Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva

20240

8943

42576

Celkový počet evidovaných nezamestnaných

EVN

 

3545

1936

10550

Miera EVN (%)

17,5

21,7

24,78

Muži v EVN

1801

1114

5775

Ženy v ENV

1474

822

4775

Veková štruktúra EVN

Do 35 rokov

Nad 35 rokov

 

1232

2313

 

716

1220

 

3383

7167

Vzdelanostná štruktúra EVN :

vyššie a vysokoškolské

stredné

základné a vyučení

 

195

1320

2030

 

39

387

1510

 

330

2461

7759

Doba evidencie EVN :

do 12 mesiacov

12 -24 mesiacov

nad 24 mesiacov

 

1989

632

924

 

906

394

636

 

5637

1699

3214

Zdroj: OÚ v Spišskej Novej Vsi

 

 

 

 

1.3 Ekonomická úroveň

            Pri analýze ekonomickej úrovne sme postupovali podľa vzadu uvedenej literatúry, internetových stránok, osobnej návštevy územia a rozhovorov so zamestnancami mestského úradu mesta Spišská Nová Ves. V niektorých prípadoch sme analýze podrobili aj širšie územie, nielen oblasť NP Slovenský raj a ochranné pásmo, pretože rozvoj cykloturizmu na území Slovenského raja je ovplyvňovaný aj regiónom v ktorom sa nachádza.

 

1.3.1 Technická infraštruktúra

            Vybavenosť územia Slovenského raja a regiónu v ktorom sa nachádza s jednotlivými prvkami technickej infraštruktúry zvyšuje úroveň a prispieva k rozvoju podnikania a zároveň umožňuje akceleráciu cestovného ruchu v regióne a jeho okolí. Súčasný stav jednotlivej infraštruktúry v celom regióne je nasledovný:

Železničná sieť: Cez región vedie elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať, ktorá spája východ (Košice), so severom (Žilina), západom (Bratislava) Slovenska a Českou republikou (Praha). Na trati premávajú miestne vlaky aj medzinárodné rýchliky (IC).

Druhou traťou, ktorá je v južnej časti regiónu, je neelektrifikovaná  jednokoľajná trať Margecany - Zvolen, ktorá má len druhoradý význam.  Miestny význam majú aj trate  Levoča - Spišská Nová  Ves a Spišské Podhradie - Spišské Vlachy, ktoré zabezpečujú najmä osobnú, ale čiastočne aj nákladnú dopravu (zrušená).

Cestná infraštruktúra: Najdôležitejšou dopravnou tepnou, ktorá prechádza územím regiónu je cesta európskeho významu E50 (štátna cesta I/18) v dĺžke 38,9 km, vedúca v smere západ . východ, ktorá spája mestá Norimberg v Nemecku, Plzeň, Prahu a  Brno v  Čechách, Trenčín,  Žilinu,  Košice  na Slovensku s mestami na Ukrajine. Vzhľadom na jej dôležitosť a jej celospoločenský význam sa venuje údržbe tejto komunikácie a jej príslušenstva maximálna pozornosť. V línii tejto cesty prebieha výstavba diaľnice.

V regióne nie je viac ciest  I. triedy, len relatívne hustá sieť  ciest II.  triedy,  z  ktorých viac ako polovica je nevyhovujúcej kvality. Cesty  III. triedy zaberajú v regióne  najväčšiu plochu. Tieto cesty sú vo veľmi  zlom technickom stave a to hlavne preto, že v poradí dôležitosti z hľadiska opráv a údržby sú až na treťom mieste, pričom pridelené  finančné prostriedky na realizáciu všetkých  nutných  opráv nepostačujú.  V posledných rokoch  bola rekonštruovaná  len  časť ciest  III. Triedy, hoci pri posledných povodniach dochádzalo k silnému poškodzovaniu. Pokiaľ v najbližších rokoch nebudú prideľované finančné prostriedky aj na rekonštrukcie ciest III. triedy, môže nastať na mnohých úsekoch kritický stav vo forme nezjazdnosti. A práve cesty III. a II. triedy sú najvodnejšími pre rozvoj cykloturistiky, pretože hustota cestnej premávky tu nie je vysoká.

Autobusová doprava: Prostredníctvom  hustej  siete autobusových liniek je dobré spojenie v lokálnom zmysle, ale aj diaľkovými spojmi so všetkými mestami Slovenska a významnými dopravnými centrami v zahraničí (ako je napr. Viedeň Schwechat). Prepravné potreby regiónu zabezpečujú SAD Spišská Nová Ves, SAD Levoča. V posledných dvoch  rokoch  požiadavky na  prímestské  linky poklesli hlavne z dôvodu vysokej nezamestnanosti v okresoch regiónu. SAD prevádzkuje činnosť so zastaralým vozovým parkom v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Napr. priemerný vek autobusov v Levoči je 10,76 roka.

Letecká doprava: Na území regiónu sa nenachádza letisko, ktoré by malo medzinárodný štatút. Letiská medzinárodného významu sú v Poprade, v Košiciach, 50 - 100km a Bratislave,  350  km.  S letiskom  v Poprade  je  dobré spojenie cestou  E 50  (v najbližšej budúcnosti diaľnica). V Spišskej Novej Vsi je malé miestne letisko s trávnatou plochou, ktoré používa armáda (vrtuľníky) a športovci. V regióne pri obci Klčov je malé poľnohospodárske letisko.

Vodná doprava: Vzhľadom na horský charakter regiónu a nesplavnosť riek sa tento druh  prepravy  nevyužíva.

Elektrické siete: Celé územie je pokryté rozvodmi a možnosťami dodávok elektrickej energie. Čo sa týka dodávok elektrickej energie inštalovaný výkon je  dostačujúci, tzn. že región toho času nie je schodkový. U niektorých obcí okresu je stav s dodávkami elektrickej energie vyhovujúci, ostatné obce sa sťažujú na nedostatok pokrytia, kolísanie a  výpadky  elektrického  prúdu.  Rozvodné  závody uskutočňujú periodické opravy a posilňovanie  prenosových  systémov.

Z netradičných zdrojov energie sa využíva vodná  energia    riek  Hnilec  a Hornád  a ich prítokov  v deviatich existujúcich malých  vodných  elektrárňach  (MVE), s výkonom cca. 0,5 MW.

Telekomunikácie: Okresy regiónu stredný Spiš sú začlenené do jednej primárnej oblasti (volací kód 053) pevnej telekomunikačnej  siete dominantného prevádzkovateľa telekomunikačných služieb Slovenské telekomunikácie a.s. Pevná sieť je vybudovaná a vybavená    ústredňami, domovými prípojkami a sieťou telefónnych  automatov na mince alebo na telefónne karty s možnosťou volania aj do zahraničia.  Hustota telefónnych staníc (na 100 obyvateľov) je v regióne 23 % (na Slovensku 31 %). Bezdrôtovú - mobilnú telekomunikačnú sieť zabezpečujú dve siete v digitálnom systéme GSM 900 a GSM 1 800 MHz . Pokrytie signálom v regióne nie je 100 %.

Vysielanie rozhlasových a televíznych programov je zabezpečované pre držiteľov licencií. Pokrytie signálom v regióne je dostatočné. V regióne sa samozrejme využíva  aj medzinárodná informačná sieť Internet,  na niektorých miestach aj pre verejnosť.

 

            1.3.2 Životné prostredie     

            Jednou z hlavných úloh ochrany prírody je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovenie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Prispieť k ochrane prírody a krajiny Národného parku Slovenský raj ako aj k jeho únosnému kultúrno-výchovnému využívaniu by mala aj všeobecne záväzná vyhláška Okresného úradu životného prostredia v Spišskej Novej Vsi č. 3/1996 z 15. apríla 1996 o Návštevnom poriadku Národného parku Slovenský raj, uvedená v prílohe č.1.

Enviromentálna záťaž regiónu vyplýva z ťažobnej činnosti v Slovenskom rudohorí (haldy, banské odpadové vody) napr. v lokalitách Slovinky, Rudňany, Poráč, Smolnícka Huta,  činností nadväzujúceho spracovateľského priemyslu (Krompachy, Rudňany) a činností ďalších priemyselných prevádzok a nedoriešených problémov komunálneho hospodárstva (odpady, čistenie odpadových vôd) v doline Hornádu a Hnilca.

Ovzdušie: Stredný  Spiš  patrí  do  zaťažených oblastí, ktoré si vyžadujú  osobitnú  ochranu ovzdušia. Na kvalitu ovzdušia majú podstatný vplyv aj rozptylové podmienky, ktoré sú v severnej časti zložitejšie vzhľadom  na  morfológiu  terénu. Aj územia situované do údolia rieky Hornád majú obmedzené podmienky pre rozptyl škodlivých látok v ovzduší. Emisie . v dôsledku poklesu priemyselných výrobných  činností, ale aj  obmedzenia používania pevných fosílnych palív, pokračuje trend celkového znižovania emisií (najmä tuhých látok  a  SO2).  Výrazné  rozšírenie  využitia  zemného  plynu  však  vedie  zároveň  k zvyšovaniu emisií NOx. Na celkovom znečistení ovzdušia sa značnou mierou podieľa doprava, a to predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch.

Najproblematickejším druhom  dopravy  z hľadiska dopadu na ovzdušie je cestná doprava. Nárast intenzity dopravy zvyšuje množstvo emisií z výfukových plynov, a tým negatívne ovplyvňuje ovzdušie v dýchacej zóne.

Voda: Hornád - v hornej časti, nad odstaveným vodárenským odberom v Smižanoch má vodu priaznivej akosti okrem mikrobiologického zloženia. V ďalšej  trati  od  Spišskej  Novej  Vsi  sa akosť systematicky zhoršuje až po vodnú nádrž Ružín. K zhoršeniu parametrov  organického znečistenia, vysokého obsahu  mangánu  a niektorých  ťažkých kovov  ale aj bakteriologických ukazovateľov prispievajú nielen bodové  znečistenia  ale aj prítoky  Levočský,  Rudniansky a Slovinský potok. Prítoky, Rudniansky a Slovinský potok, majú vodu silne znečistenú najmä ťažkými kovmi. Hnilec - je nad vodnou nádržou čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza i do povodia Slanej a aj v Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka. Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO). CHVO Horného toku Hnilca sa nachádza z veľkej časti v NP Slovenský raj. Nepriaznivý  vplyv    najmä  železničná doprava a cestná doprava a rekreačná činnosť v Slovenskom raji.

Prírodná rádioaktivita: Prírodná rádioaktivita hornín a vôd,  ako aj radónové riziko  je  ovplyvnené  pestrou geologickou skladbou hornín, ktoré budujú jednotlivé geologické celky. V okrese Spišská Nová Ves najvyššie hodnoty uránu vykazuje oblasť Novoveskej Huty.

           

1.3.3 Analýza podnikateľského prostredia

            Ešte donedávna hlavnými ekonomickými aktivitami v regióne bolo baníctvo, metalurgia, strojárstvo,  potravinársky,  textilný  priemysel, lesné hospodárstvo, stavebníctvo a elektrotechnika.  Tieto odvetvia tvorili 80% objemu produkcie  regiónu. Prechod na trhovú ekonomiku  viedol  k recesii vo všetkých sektoroch. 

Banícky priemysel, ktorý bol dlhodobo závislý na subvenciách od štátu, a textilný priemysel boli najviac dotknuté. Výrazným útlmom, najmä z dôvodu konverzie špeciálnej výroby prešlo aj strojárstvo. Spoločným znakom, príčinou drastického úpadku  ekonomiky okresu bola  strata  nenáročných, ale objemných východoeurópskych  trhov  (RVHP) a trhu v  ZSSR a nemožnosť, alebo aj neschopnosť konkurovať na otvorenom trhu vo svete. Ak sa zamyslíme nad vhodnosťou lokality regiónu pre lokalizáciu podnikov a aktivít, môžeme povedať, že perspektívy rozvoja tu môžu  mať niektoré odvetvia a činnosti hospodárstva, ku ktorým nesporne patrí cestovný ruch.

Z  uvedeného prehľadu v prílohe B je vidieť, že v cestovnom ruchu je veľmi malé zastúpenie. Aj napriek tomu, že tento región je z hľadiska cestovného ruchu atraktívnym územím.

 

1.3.4 Cestovný ruch

V minulosti predstavoval podiel cestovného ruchu na HDP zanedbateľný podiel a v systéme silného subvencovania tejto činnosti štátom ani nebolo možné skutočné efekty stanoviť.

Dnes je cestovný  ruch podrobne štatisticky sledovaný do úrovne krajov,  ale na úrovni okresov získať informácie je problém a nie je možné získať  informácie  o  význame  jednotlivých  aktivít  v rámci cestovného ruchu. Podľa údajov BULLETINU pre cestovný ruch č.2/2001 a č.3/2001 bol podiel aktívneho zahraničného cestovného ruchu na HDP Slovenska v roku 2000 2,2 %, pričom Slovensko navštívilo skoro 29 mil. návštevníkov. Sú to čísla menšie ako v predošlých rokoch a od roku 1997 návštevnosť  hostí  z  okolitých  krajín  neustále  klesá  s  výnimkou  Poľska , kde sa naopak návštevnosť (počet prechodov hraníc) za toto obdobie skoro zdvojnásobila. Čo sa týka kvality a ceny, väčšina zariadení cestovného ruchu spĺňa aj normy EÚ, ale z dôvodu konkurenčnej schopnosti je potrebné kvalitu  zvyšovať komplexne. Väčšiu  časť ubytovacej kapacity poskytujú stredne veľké hotely, z ktorých mnohé boli renovované len nedávno. Vzrástol význam penziónov, sú obľúbené  aj  kvalitné.  Napriek  tomu,  že  oblasť  je viac menej vidiecka, charakter poľnohospodárskych družstiev a ani málo rodinných fariem nedovoľujú ich využitie na agroturistiku tak, ako to poznáme  v susednom Rakúsku.

Na základe podkladov Územného plánu – Veľkého územného celku (ÚPN-VÚC) Košického kraja sú aktivity cestovného ruchu sústredené hlavne na:

a) Rekreačný pobyt: so zameraním na horskú turistiku a zimné športy;

b) Poznávací cestovný ruch: spoznávanie prírodných krás a atraktivít okolia, jeho kultúrneho dedičstva;

c) Vidiecky cestovný ruch: využívanie chalupárstva, individuálnych chát, poskytovanie ubytovania v rázovitých vidieckych obciach a vidiecka turistika.

            Z hľadiska trhu nastáva ďalšie členenie na: trh domáci, trh strednej a východnej Európy a trh západnej Európy.

Domáci trh má pre tunajší okres  a jeho okolitý  región značný význam, pretože  ťaží z výhody vysokého potenciálu rekreantov a turistov z celého Slovenska,  kvôli  rovnomernejšiemu rozloženiu  a dopravnej dostupnosti pre domácich návštevníkov z okolitých i vzdialenejších okresov a to počas celého roka, najmä cez víkendy.

Trh strednej a východnej Európy má významný podiel návštevnosti, ktorý je zabezpečený príchodom turistov zo susediacich štátov, t.j.  Poľska (leto, zima), Maďarska  (najmä  v  zime), Českej republiky (celoročne, ale hlavne v lete) i z Ukrajiny (vianočné a novoročné sviatky). Markantná návštevnosť je hlavne z Poľska, a to jednak z dôvodu menšej jazykovej bariéry, ako aj cenovej prístupnosti ubytovacích a stravovacích možností a turistického vyžitia.

Trh západnej Európy je počas letnej sezóny značne rozmanitý, no prevahu tvoria najmä návštevníci z Nemecka a Holandska. Vzhľadom k značnej sile ich meny sa vyznačujú relatívne vysokými výdavkami a značnou  "dychtivosťou"  po  poznávaní  krás lokalít. Sú zvyknutí na vysoký štandard poskytovaných služieb,  čo platí najmä u nemecky hovoriacich návštevníkov. Tí  využívajú  pri individuálnej doprave hlavne ubytovanie na súkromí a v penziónoch a u organizovaných zájazdov (zväčša turisti v poproduktívnom veku) hotely. Služby  kempingových  zariadení využívajú hlavne Holanďania, ktorí cestujú zväčša v obytných vozidlách  a karavanoch,  aby  si zabezpečili vysokú mobilitu.

 

Tabuľka 5: Návštevnosť NP Slovenský raj v júli a auguste v r. 2000            

Lokalita

Priemerná denná návštevnosť

Mesačná návštevnosť

Júl

August

Júl

August

Zejmarská roklina

134

238

4154

7378

Čingov - Partizánska lávka

 

210

278

6510

8618

Hrdlo Hornádu

399

519

12369

16089

Suchá Belá

758

978

23498

30318

Spolu

1501

2013

46531

62403

Zdroj: Správa NP Slovenský raj

 

Organizáciu cestovného ruchu v regióne Spiš zabezpečujú regionálne združenia, ktoré plnia funkciu koordinátora v rovine vertikálnej.  Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok poskytovania služieb pre návštevníkov, kvalitou poskytovaných služieb, koordinujú a  plánujú aktivity v CR prezentáciou na veľtrhoch, tak tuzemských ako aj zahraničných a  vydávaním propagačných materiálov (katalógov, letáčikov).

V prvom rade je potrebné spomenúť neformálne združenie cestovného ruchu Regionálny manažment cestovného ruchu (ReMaCR),  do  ktorého je na princípe partnerstva zapojených 6 okresov regiónu Spiš   a to  Poprad,  Stará  Ľubovňa, Kežmarok, Spišská Nová Ves,  Levoča a Gelnica. ReMaCR Spiš tvoria tieto subjekty: okresné  a mestské úrady vo vyššie uvedených okresoch,  Mestský  úrad  Vysoké  Tatry a Spišské Podhradie  a 5 združení cestovného ruchu. Cieľom tohto združenia je koordinovaný postup pri rozvojových aktivitách v cestovnom ruchu, ako aj spoločná propagácia regiónu Spiš ako značky, zosúlaďovanie parciálnych záujmov v CR v strategických zámeroch v regióne Spiš. V jeho predstavenstve sú  zastúpení  prednostovia okresných  úradov  a primátori  jednotlivých  miest.  Od roku 2000, kedy bolo toto združenie založené, bolo vypracovaných niekoľko spoločných projektov ako Cyklomagistrály a cyklotrasy na Spiši, Lyžovanie na Spiši, Kúpeľný turizmus na Spiši. V regióne stredný Spiš je aktívnych niekoľko združení cestovného ruchu:

Združenie  podnikateľov v cestovnom ruchu regiónu Spiš  združuje  24  členov - majiteľov  ubytovacích a stravovacích  zariadení, cestovných kancelárií, prevádzkovateľov športových aktivít, požičovní. Aktivitu tohto združenia dokumentuje fakt, že napr. za rok 2001 k dnešnému dňu zorganizovali 8 spoločných prezentácií na domácich a zahraničných výstavách CR, vydali 30 000 ks propagačných materiálov.

Združenie CR Spiš - Gemer  združuje  mikroregióny a obce regiónov  Spiš a Gemer a jeho najvýznajmnejšou aktivitou je spracovanie projektu Gotickej cesty.

V okrese Gelnica  fungujú dve združenia CR: Združenie CR so sídlom  v Smolníku, ktoré združuje podnikateľov v stravovacích a ubytovacích službách  a  mikroregión  Hnileckej doliny  so sídlom v Mníšku nad Hnilcom. Združenia CR sa zaoberajú vytváraním podmienok pre  poskytovanie  služieb  pre návštevníkov SR, koordinujú a plánujú aktivity v CR, organizujú prezentácie na výstavách, ako aj spoločné vydávanie propagačných materiálov. Podobnými aktivitami v okrese Levoča sa zaoberajú združenia: Spišský hrad - ktoré združuje obce v okolí hradu, 

Združenie turizmu  Levoča,   Mikroregión  Levočské vrchy - západ. V južnej  časti Slovenského raja existuje Združenie CR Slovenský raj - juh., ktoré združuje obce Dedinky, Mlynky a Stratená a podnikateľov z tejto oblasti. Na  okresnej  úrovni  sa konali  pravidelné porady k problémom regionálneho  rozvoja.

 

 

 

1.3.5 Turistické športovo - rekreačné aktivity

Letná a zimná pešia turistika

Značenie turistických chodníkov má na území Slovenska  viac  ako  stodvadsaťročnú históriu. Na Slovensku je v súčasnosti vyznačených približne 13 000 km turistických chodníkov.

Na  území  stredného Spiša je vyznačených 88 turistických chodníkov, z toho je 12 diaľkových.  Ich celková dĺžka je 780 km, z toho je 215,6 km v Slovenskom raji. Diaľkové značené trasy na území  Slovenského raja:

1. Novoveská Huta - Dobšinská Ľadová Jaskyňa 23 km

2. Geravy - Vernár 26 km

3. Sedlo Besník - sedlo Súľová, (Cesta hrdinov SNP, časť E8) 33 km

4. Spišské Tomášovce - Dedinky 22 km

Z celkovej dĺžky TZCH sa 78%, nachádza v jadre územia NP a len 22% v jeho ochrannom pásme s priemernou hustotou 1,1 km TZCH / km2. Územím prírodných rezervácií (z 20-tich NPR a PR je turisticky sprístupnených 8 NPR a 3 PR) prechádza 52,5 km TZCH, najviac v NPR Kyseľ a Prielom Hornádu, kde je ich hustota až 4 km TZCH/ km2.

Lyžiarska turistika, rekreačný beh na lyžiach a zjazdové lyžovanie

Lyžiarska  turistika - podľa analýzy klimatických podmienok územia vyplýva, že územie má dobré predpoklady (výška snehovej prikrývky a dostatočný počet dní v roku so snehom) na tento druh aktivít. Snežiť začína vo vyšších polohách koncom októbra a trvalá snehová prikrývka leží v najvyšších polohách priemerne od polovice decembra do konca marca. Hrúbka snehovej prikrývky  je závislá od nadmorskej výšky a od expozície terénov (sklon svahov, náveterné a záveterné strany, svetová strana ap.) Priemerná hrúbka snehovej prikrývky je:

-  v kotlinách  8-11 cm,

-  v doline Hnilca  13 cm,

-  a v polohách nad 600 m n. m.  20 cm,

V stredisku CR Mlynky bol v roku 2001 zrealizovaný projekt lyžiarskej turistickej trasy s názvom Lyžiarska turisticko-rekreačná trasa okolo Kráľovej hory. Trasa spája 4 časti obce. Vybudovanie a vyznačenie lyžiarskej trasy integrálne zapadá do sietí už v minulosti existujúcich, aj do sietí v súčasnosti obnovených bežeckých tratí v časti Biele Vody. Zrealizovaním projektu spolu s bežeckými traťami v Bielych Vodách vzniklo 24 km upravovaných  a značených tratí vhodných pre rekreačný beh na lyžiach a pre lyžiarsku turistiku. Perspektívne sa budú tieto trate pre lyžiarsku turistiku  rozširovať  aj  do  okolitých  lokalít  a  stredísk  CR: Dedinky, Geravy, Grajnár, Novoveská Huta, Poráč (cez Bindt a Závadku).

Behy na lyžiach - predpokladajú vhodnú infraštruktúru - bežecké trate, a to: od terénnych úprav budúcich tratí až po pravidelnú úpravu snehového povrchu po napadnutí  nového  snehu, prípadne výroby technického snehu a jeho rozvoze po tratiach. Lokality s bežeckými traťami sú uvedené v tabuľke 6.

 

Tabuľka 6: Lokality s bežeckými traťami

Lokalita

Výška n.m.

Dĺžka tratí

Údržba

Mlynky-Biele Vody

790-950m

1,2,3,5.5 km

Pravidelná

Grajnár

1000-1100m

3,5,6,10km

Nepravidelná

Geravy

1000- 1070m

2,5 km

Nepravidelná

Novoveská Huta

600-640m

1,2,3.5 km

Nepravidelná

Dobšinská ľadová jaskyňa

860-920m

1,2,3,4,5 km

pravidelná

Zdroj: Správa NP Slovenský raj

 

Zjazdové lyžovanie - na  rozdiel od alpských stredísk naše nie sú riešené kompletne (chýbajú vhodné  a kvalitné  prístupové  cesty,  parkoviská, stravovacie a často aj ubytovacie kapacity, servis ap.). Vo všeobecnosti majú strediská staršie až staré technické zariadenia, na druhej strane mnohé sú schopné vyrábať technický sneh a disponujú zariadením na úpravu povrchu zjazdoviek.

Lyžiarske strediská:

Mlynky: na svahoch Kruhovej ( 966 m n. m.) a Serpachovej (970 m  n. m.) je 6 zjazdoviek od ľahkej po ťažkú, 4 vleky.

Mlynky - Biele Vody: nenáročná zjazdovka, 2 vleky

Dedinky:  nenáročná zjazdovka, 1 vlek

Dobšinská Maša:  nenáročné zjazdovky , 2 vleky

Dobšinská Ľadová Jaskyňa:  nenáročná, 1 vlek

Geravy:  veľmi ľahká zjazdovka, 2 vleky

Čingov - Ďurkovec:  veľmi ľahká, 2 vleky

Podlesok - Zelená hora:  ľahká zjazdovka, 1 vlek

Korčuľovanie

V prípade priaznivej zimy je možné korčuľovanie aj na zamrznutých vodných plochách riek a veľmi atraktívne sú aj túry na korčuliach po rieke Hornád, najmä v časti Prielom Hornádu a po ploche nádrži Palcmanská maša.

Cykloturistika

Územie    hustú  sieť štátnych ciest druhej  a tretej triedy, účelových  komunikácií, lesných  ciest  a množstvo  turistických  značených trás (TZT) vhodných aj pre cykloturistiku. Vhodné  vedenie a spojenie značených  cykloturistických trás s ostatnou infraštruktúrou, najmä s TZT, vytvára atraktívnu infraštruktúru pre aktivity návštevníkov regiónu.

Existujúce značené cyklotrasy:

a)  cyklomagistrály:

Hnilecká cyklomagistrála, dĺžka 70 km

Karpatská cyklomagistrála, časť o dĺžke cca 40 km

b) lokálna sieť:

• Dedinky - Mlynky - Hnilec - sedlo Súľová - Rakovec - Mlynky –Dedinky dĺžka-37km /prevýšenie-380m;

Čingov – Košiarny briežok – Spišská Nová Ves – Smižany – Čingov dĺžka - 18 km/ prevýšenie - 50 m;

Spišská Nová Ves – Novoveská huta – sedlo Čertova hlava – Mlynky – sedlo Grajnár – Novoveská huta – Spišská Nová Ves dĺžka - 46 km/
prevýšenie - 1020 m;

Dedinky – Dobšiná – Čuntava – Dedinky dĺžka-40km/ prevýšenie-1020 m ;

chata Dunaj - Mlynky - sedlo Čertová hlava - Novoveská huta - sedlo Grajnár – chata Dunaj dĺžka - 29km, prevýšenie - 640 m.

Skalolezenie, horolezectvo a skialpinizmus

Cvičné horolezecké terény Na  Slovensku sa nachádza asi 150 lokalít, ktoré sú zaujímavé ako cvičné horolezecké terény. V zmysle návštevného poriadku Národného parku Slovenský raj, jedinou  povolenou  lokalitou pre skalolezenie v regióne je Tomášovský výhľad.  O niektorých  lokalitách  a lezeckých  cestách existujú sprievodcovia a mapy s nákresmi výstupových ciest v skalných masívoch, avšak tie nie sú dostatočne prístupné záujemcom.

Lokality vhodné pre skalolezenie:

-  Stratená ,  vápence,  (NPR);

-  Veža nad Kyseľom, zlepence, 1 cesta;

-  Veľký Sokol, zlepence, 2 cesty;

-  Tomášovský výhľad, zlepence, min. 60 ciest;

-  Bariéra pod Ihlou, zlepence, 11 ciest;

-  Ihla nad Hornádom, zlepence, 7 ciest;

-  Malá vyhliadka, zlepence, 2 cesty;

- Tri skalky, nad Hornádom, 5 ciest.

Horolezectvo - na území stredného Spiša nie sú typické podmienky  pre rozvoj horolezectva,  aj  keď najvyšší  vrchol Slovenského raja presahuje 1500 m n. m. Pre túto aktivitu sú priam ideálne podmienky v neďalekých Vysokých Tatrách, kde výška hôr presahuje 2 600 m n. m. a charakter územia je vysokohorský. Územie poskytuje ponuku len na nenáročnú formu horolezectva  po náročnejších TZT.

Aktivity na vode

Plávanie - možnosť využitia poskytujú kryté bazény, otvorené kúpaliská, alebo otvorené vodné plochy v prírodných nádržiach. Pre tento účel je využívaná nádrž  Palcmanská Maša pri Dedinkách a Dobšinskej Maši, Kryté bazény (plavárne) sú:

-  Spišská Nová Ves, 25m dlhý,

-  Z. Nejedlého, Spišská Nová Ves

-  hotel Flóra, Čingov,

-  hotel Slovenský raj, Podlesok, 12,5 m,

Otvorené bazény (kúpaliská):

-  Spišká Nová Ves, 2 bazény

-  penzión Slovenský raj, Smižany

Veslovanie - možnosti poskytujú otvorené vodné plochy. Zriadené lodenice s prenájmom lodí sú na  Palcmanskej Maši pri Dedinkách.

Splavovanie riek - splavné a vhodné na vodnú turistiku sú obe rieky Hornád aj Hnilec. Premenlivé sú však ich vodné stavy. Najvhodnejším obdobím je jar a začiatok leta.

Jazda na koňoch - v regióne    táto  činnosť  dlhú  tradíciu.  Mnohí  súkromní  majitelia  koní  využívajú  ich chov dnes aj na komerčné športové účely,  t.j.  na  služby  pre turistov - jazdy na koňoch alebo v kočoch, či na saniach po okolí.  V meste Spišská Nová Ves  -  jazdecký areál a areál chovu koní Kamenný obrázok Dobšinská Ľadová Jaskyňa - pán Oravec, Paulík

Spišské Vlachy -  ródeo

Neexistujú špeciálne značené trasy pre jazdu na koňoch vo voľnom teréne.

Tenis

Tenisový areál v časti Modrý vrch v Spišskej Novej Vsi Hotel Slalom, Mlynky - počet kurtov: 2.

Športové poľovníctvo a rybolov

Poľovníctvo je súhrn  činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne  využívanie genofondu  zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia. Toto poslanie zo zákona na území stredného Spiša  zabezpečujú okresné organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Spišskej Novej Vsi, v Levoči a v Gelnici. Na výkone práva poľovníctva sa priamo  zúčastňuje vyše 1 200 poľovníkov,  ktorí    organizovaní  vo  vyše  40 poľovníckych združeniach  (PZ). Poľovníci obhospodarujú len v okrese Spišská Nová Ves viac ako 56 000 hektárov poľovných pozemkov (výmera poľovnej plochy v SR je 4 442 024 ha).

Záujemcovia o poľovačku z radov domácich,  alebo zahraničných uchádzačov  sa  musia obrátiť na príslušnú okresnú organizáciu štátne lesy,  alebo poľovnícke združenie. Musia byť členom niektorého poľovníckeho združenia, alebo  vlastniť poľovnícky  lístok.  Samotnú poľovačku organizuje poľovnícke združenie, alebo aj štátne lesy.

Rybolov -  pre záujemcov (vlastníkov  štátneho rybárskeho lístka, ktorý vydávajú mestské úrady) zabezpečujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) formou povoleniek. Lovné revíry sú: -  rieka  Hornád  od  obce Betlanovce, lovný revír prechádza Slovenským  rajom až po obec Kolinovce  za  Spišskými Vlachami. Vyskytujú sa v ňom nasledovné druhy rýb: pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký, lipeň obyčajný, podustva, jalec hlavatý, plotica, hrúz obyčajný, mrenica karpatská. Rôzne prítoky rieky  Hornád, napríklad Dubnica, Jánsky potok,  Levočský  potok majú podobnú osádku ako rieka Hornád.

Povolenku na rybolov si je možné zakúpiť  v predajni  AKVA Praktik  v Spišskej Novej Vsi a v hoteli Čingov v Slovenskom raji. K dispozícii sú denné, týždenné a sezónne povolenky. Lovná sezóna v pstruhových revíroch trvá od 16. 4. do 31. 8., na mimopstruhových revíroch od 1. 6.  do 15. 3. nasledujúceho roku.

Športovo - rekreačné strediská

Čingov  - je najvýznamnejšie stredisko v  severnej  časti územia národného parku.  Sústreďujú sa v ňom formy voľného cestovného ruchu, podnikovej a individuálnej rekreácie. Je najvýznamnejším rekreačným  zázemím mesta  Spišská  Nová  Ves. Do strediska  Čingov  patria  hotely  (Flóra,  Čingov  a  Trio s celkovou kapacitou 172 lôžok), chatová základňa Tatran s autokempingom na Ďurkovci, súbor  rekreačných zariadení (chaty - 11  podnikových a 100  súkromných)  a ohlasovacia stanica horskej služby.  Čingov  je východiskovým miestom s centrálnou orientáciou a TZT do všetkých častí národného parku

Podlesok  - rekreačné stredisko pri Hrabušiciach je jedno z najmladších stredísk cestovného ruchu. Dominantné postavenie v stredisku má autokemping a chatová osada Spišská koliba. Samostatné areály tvoria podnikové rekreačné zariadenia Baník, Radosť na Košariskách a Mladosť pri Veľkej Bielej vode. Podlesok je východiskovým miestom s TZT do roklín severnej časti národného parku a Prielomu Hornádu.

Kláštorisko  - má osobitné postavenie  s  rekonštruovanou  zrúcaninou  kláštora  a turistickou chatou na okraji náhornej plošiny Glac.  Je významnou križovatkou turistických  ciest Slovenského raja. Je to jediné turistické stredisko nachádzajúce sa vo vnútri územia Slovenského raja, ktorého súčasťou je reštaurácia, chatová osada a stanica horskej služby.  V  súčasnosti  sa rozvoj  strediska  obmedzuje  najmä  z  dôvodov ochrany prírody, pretože sa prejavili negatívne vplyvy cestovného ruchu na prírodné prostredie.

Mlynky - sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom  raji. Majú niekoľko častí s rôzne intenzívnym využívaním.

V časti Mlynky – Prostredný Hámor na svahoch kopca Kruhová je významné lyžiarske stredisko nadregionálneho významu. Nachádzajú sa tu 4 lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou 2 025 osôb/hod. Počet zjazdových tratí 6, najdlhšia má 770 m.

V časti obce Mlynky - Biele Vody sa nachádzajú 2 vleky s prepravnou  kapacitou  400 osôb/hod. Zabezpečené je mechanické zasnežovanie. V areáli bežeckého lyžovania Biele Vody sú 4 trate s celkovou dĺžkou 11,5 km. K dispozícii je lyžiarsky turisticko-rekreačný okruh okolo Kráľovej hory a bežecké trate v Bielych Vodách. Možnosť ubytovania je v súkromí, v penziónoch, alebo v hoteli.  Bývajú tu  dobré snehové podmienky, snehová prikrývka trvá priemerne 150 dní v roku. Mlynky    východiskovým  miestom s TZT  do  južných  častí Slovenského raja, do Havraních vrchov a do Volovských vrchov.

Dedinky - nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti strediska  Mlynky. Zaznamenali veľký rozvoj rekreácie po vybudovaní vodnej nádrže Palcmanská Maša v južnej  časti Slovenského raja. Okolo vodnej nádrže sú vybudované mnohé rekreačné zariadenia.

Z Dediniek na náhornú planinu Geravy je vybudovaná jediná sedačková lanovka v Slovenskom raji. Stredisko je významné mnohými podnikovými a súkromnými ubytovacími kapacitami.

Košiarny  Briežok - je prímestskou rekreačnou oblasťou Spišskej Novej Vsi s funkciou individuálnej chatovej rekreácie. Jeden hostinec tu poskytuje občerstvovacie  služby a je tu možnosť posedenia pri ohni pod holým nebom. Pre blízkosť Slovenského raja a strediska Čingov je významným nástupným miestom vo východnej časti Slovenského raja.

Vernár - je  zatiaľ málo doceneným strediskom v západnej  časti Slovenského raja. Obec leží na rozhraní dvoch národných parkov (Slovenský  raj a Nízke Tatry),  s dobrým prístupom na Horehronie, do Popradu a Hrabušíc. V okolí sú zaujímavé terény  pre  zjazdové a bežecké lyžovanie.

 

Náučné chodníky

Prvé Náučné chodníky  (NCH) v Slovenskom  raji  sa  začali  budovať  v r.  1972.

I.  Náučný chodník mládeže

Trasa: Smižianska Maša - Čingov a späť

Dĺžka: 7 km Počet zastávok: 6;

II.  Náučný chodník Slovenský raj – juh

Trasa: Dedinky - Zejmarská roklina - Malé Zajfy - Stratená - Startenská píla – Dedinky Dĺžka: 11 km, počet zastávok: 6;

III.  Náučný chodník Občasný prameň - Havrania skala

Trasa: Občasný prameň - Havrania skala Dĺžka: 2,5 km Počet zastávok: 7;

IV.  Náučný chodník Slovenský raj – sever

Trasa: Čingov - Tomášovský výhľad - Letanovský mlyn - Lesnica – Čingov Dĺžka: 11 km Počet zastávok: 6;

V.  Náučný chodník Dobšinská ľadová jaskyňa

Trasa: Dobšinská Ľadová Jaskyňa (parkovisko) - Dobšinská ľadová jaskyňa Dĺžka: 0,5 km, počet zastávok: 5;

Kultúrne a športové podujatia

Vzhľadom k pestrosti ponuky  a nepravidelnosti niektorých podujatí sú nižšie uvedené  len tie, ktoré sa konajú každoročne :

Dni kultúrneho dedičstva - Spišská Nová Ves, Dardanely . Markušovce, september;

Trh ľudových remesiel - Spišská Nová Ves, september;

Prechod tiesňavami Slovenského raja - Slovenský raj, január – február;

Otvorenie letnej turistickej sezóny - Slovenský raj,  jún;

Pepkov memoriál (skalolezectvo) - Slovenský raj, Tomášovský výhľad,  jún;

Smižianske folklórne slávnosti - Smižany,  jún, 11. ročník;

Kahanec Bane - Mlynky, 46. ročník.

 

 

 

2. Možnosti a obmedzenia rozvoja cykloturizmu v regióne

         

          Bicykel sa využíva nielen ako dopravný prostriedok pri plnení povinností (cesta do práce, školy, na nákupy a p.), ale aj ako prostriedok využívania voľného času na cykloturistiku. V poslednom čase zaznamenáva cykloturistika veľký rozmach. Jazda na bicykli predpokladá prácu dolných končatín, pričom sa aktivizuje svalstvo i ruky. To má za následok značnú spotrebu energie, spojenú so spaľovaním tukov, posilňovaním srdcového svalu a s priaznivým vplyvom na látkovú výmenu. Jazda na bicykli rozvíja ohybnosť kĺbov, a tým aj pružnosť svalov, ktoré hýbu kĺbmi, menej zaťažuje kĺby dolných končatín ako chôdza, joging alebo beh. Možno ju odporúčať rovnako deťom, aj starším ľuďom. Cykloturistika má výrazný ekologický aspekt – bicykel je nehlučný, neprodukuje žiadne exhaláty, je štyrikrát rýchlejší ako chôdza, je možné ním dosiahnuť miesta, kam sa iný dopravný prostriedok nedostane, potrebuje desaťkrát menej miesta na parkovanie ako osobné auto. Z hľadiska cestovného ruchu je dôležité, že cykloturistika sprostredkúva emocionálne zážitky zo stáleho kontaktu s prírodou, z poznávania kultúrnych pamiatok, technických diel, ľudí v ich prirodzenom prostredí, z ich zvykov a tradícií. (Orieška, J., 2001)

           

2.1 Existujúce projekty v regióne

 

2.1.1 PAN Parks

Existuje len málo takých oblastí, ktoré by sústreďovali na svojom území toľko prírodných a kultúrnych bohatstiev, ako je tomu v Slovenskom raji. Každoročne sem príde množstvo domácich a zahraničných turistov obdivovať hodnotné kultúrno-historické pamiatky a pokochať sa danosťami  prírody,  vychutnať  jej  krásy  aktívnym alebo pasívnym oddychom a získať novú energiu. Aby mohli byť tieto danosti územia lepšie využívané, ale aby sme zanechali niečo aj nasledujúcim generáciám, je snaha o zaradenie národného parku do organizácie PAN Parks (Protected Area Network). Táto organizácia  pomáha vytvoriť stimuly pre zachovanie prírody zmenou turizmu ako hrozby, na možnosti utváraním vzťahov medzi organizáciami na ochranu prírody, národnými parkami, podnikmi cestovného ruchu, lokálnymi komunitami a inými zainteresovanými skupinami na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Kvality, ktoré  PANPARKS reprezentuje:

PAN-parky sú veľké chránené územia, reprezentujúce prírodné dedičstvo Európy s medzinárodným  významom pre voľne žijúce živočíchy a ekosystémy. Usporiadanie a manažment PAN-parku má  za cieľ zachovať a ak je to nevyhnutné obnoviť pôvodné ekologické procesy  v území a jeho biodiverzitu. Starostlivosť o návštevníkov je postavená na zabezpečení ochrany prírodných hodnôt PAN-parku s cieľom poskytnúť vysoko kvalitný zážitok založený na spoznávaní hodnôt prírody. Správa chráneného územia PAN-parku a jej relevantní partneri v regióne PAN-parku sa zameriavajú na dosiahnutie synergie medzi ochranou prírody a trvalo udržateľným turizmom vytvorením a spoločným implementovaním „Stratégie rozvoja trvaloudržateľného turizmu“.

O zaradenie do tejto organizácie sa pokúšajú aj ďalšie európske národné parky: Oulanka National Park vo Fínsku, Fulufjällets Nature Reserve vo Švédsku, Bieszcady National Park v Poľsku, Mercantour National Park vo Francúzsku, Triglav national Park v Slovinsku, Biebrza National Park v Poľsku, Bialowieza National Park v Poľsku, Duna-Dráva National Park v Maďarsku, Retezat National Park v Rumunsku a Dadia Forest Reserve v Grécku. Aby mohol byť park zaradený do tejto organizácie je potrebné aby spĺňal body certifikačného systému chránených území PAN Parks, uvedený v prílohe D.

2.1.2 Cyklistické trasy

Hustá sieť štátnych ciest druhej  a tretej triedy, účelových  komunikácií, lesných  ciest  a množstvo  turistických  značených trás (TZT) vytvárajú atraktívnu infraštruktúru pre cyklistické aktivity návštevníkov územia. Do úvahy sme brali celé územie stredného Spiša, pretože trasy sú poprepájané a pre využívanie pre cestovný ruch je vhodnejšie, ak je táto sieť komplexná a poprepájaná. Celková dĺžka siete značených cyklotrás na území stredného Spiša k marcu 2003 je podľa občianského združenia ROZVOJ Spiš 339,5 km. Z toho 38 km je priamo na území NP Slovenský raj, 46,5 km v jeho ochrannom pásme a 255 km na ostatnom území, ako je to znázornené v Grafe 1.

                                                             

Značené cyklotrasy:

a) cyklomagistrály:

Hnilecká cyklomagistrála, dĺžka 70 km;

Karpatská cyklomagistrála, časť o dĺžke cca 40 km

b) Lokálna sieť: Dedinky - Mlynky - Hnilec - sedlo Súľová - Rakovec - Mlynky –Dedinky; Čingov – Košiarny briežok – Spišská Nová Ves – Smižany – Čingov; Spišská Nová Ves – Novoveská huta – sedlo Čertova hlava – Mlynky – sedlo Grajnár – Novoveská huta – Spišská Nová Ves; Dedinky – Dobšiná – Čuntava – Dedinky; chata Dunaj - Mlynky - sedlo Čertová hlava - Novoveská huta - sedlo Grajnár – chata Dunaj.

Trasy boli zaujímavo spracované na internetovej stránke http://www.slovenskýraj.sk , a sú znázornené v prílohe E.

 

2.1.3 Gotická cesta

Významným  projektom,  ktorý    spropagovať kultúrne dedičstvo  Slovenska je Gotická  cesta, ktorá prechádza taktiež územím Národného parku Slovenský raj a jeho ochranným pásmom. Táto turistická cesta je okruhom s dĺžkou 276 km, s možnosťou vytvárania menších okruhov po častiach, z hociktorého miesta. Vedie po cestách I., II., III. triedy a miestnych komunikáciách územím Spiša a Gemera,   zasahuje od poľských hraníc  až po Rimavskú Seč na maďarských hraniciach. Spoznáva kultúru 24 obcí a 9 miest. Gotická cesta vedie dobre vyznačenými cestami vybavenými informačnými tabuľami a prechádza pôvabnou krajinou, cez lesy, doliny a hory k Národnému parku Slovenský raj so svojimi turistickými chodníkmi cez hlboké rokliny a hučiace vodopády, k Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras.

Na území sú ukryté prírodné krásy, napríklad priepasti (Silická, Ľadnica, Brázda, Krásnohorská, Stratenská a jaskyňa Bobačka), závrte, škrapové polia, kaňony, krasová flóra, vyvieračky, pramene, vodné plochy a jaskyne, ktoré sú sprístupnené verejnosti (Dobšinská ľadová, Gombasecká, Ochtinská aragonitová a Domica).

Zaujímavosťou je návšteva nesprístupnených jaskýň (Krásnohorská, Veľká Žomboj, Jaskyňa na Kečovských lúkach) a priepastí Zvonica a Veľká Bikfa v sprievode skúsených vodcov v jaskyniarskom výstroji Speleologickej vodcovskej služby. Ale aj počas hlavnej turistickej sezóny sa stáva, že sú kostoly na tejto trase zatvorené  a chýba informácia (viacjazyčná), akým spôsobom a kto môže umožniť vstup.  V menších dedinách  chýbajú informácie o  rôznych  atrakciách  a  pod.

 

 

 

2.2 SWOT analýza

Podstata situačnej analýzy preveruje, kde sa produkt (alebo firma) nedávno nachádzal, kde je teraz a kam smeruje v svetle organizačných plánov a ovplyvňujúcich externých plánov a trendov. Efektívny prehľad situačnej analýzy je SWOT analýza, akronym popisujúci posudzovanie vnútorných síl a slabostí a externých príležitostí a hrozieb (Berkowitz, E.N. a kol.,1997).

V nasledujúcej časti  sa na základe analýz spracovaných v prvej kapitole pokúsime zhodnotiť silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia územia pre tieto oblasti:

-  priestorové predpoklady rozvoja a dostupnosť územia

-  ochrana prírody

-  produkty a služby cestovného ruchu

-  propagácia, marketing

-  ľudské zdroje

 

            2.2.1 Silné stránky a príležitosti cestovného ruchu

 

Priestorové predpoklady rozvoja a dostupnosť územia.

Silné stránky

Príležitosti

• Geografická poloha územia v Slovenskej republike a Slovenskej republiky v Európe.

• Rôznorodá a bohatá ponuka turistických zaujímavostí na malom území.

• Kvalitné životné prostredie.

• Relatívne vysoký podiel chát a chalúp v rámci individuálnych rekreačných objektov.

• Veľké množstvo nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

• Dostupnosť susedných regiónov.

• Blízkosť krajských miest a ďalších veľkých miest.

• Vedenie ciest I. triedy regiónom stredného Spiša.

• Dobrý prístup po železnici.

• Dobrá dostupnosť územia autom (resp. na bicykli).

• Vysoký podiel ciest vlakom.

• Blízkosť hraníc Maďarska a Poľska.

• Medzinárodné letisko v Poprade.

 

 

• Podpora výstavby ubytovacích a ďalších zariadení CR mimo jadrového územia.

• Využívanie existujúceho domového fondu a pamiatkového fondu pre rozšírenie a skvalitnenie turistickej infraštruktúry.

• Turistické využitie hôr, vodných plôch, termálnych vôd, minerálnych prameňov, kvality ovzdušia v lesoch, baníckej histórie.

• Napojenie sa na už existujúce cyklotrasy a rozšírenie turistickej ponuky.

• Rychlostné  napojenie na európsku diaľničnú sieť - budovanie diaľnice a tunela.

• Rozširovanie spolupráce susedných regiónov (Poľsko, Maďarsko) a ostatných regiónov a obcí.

• Umiestenie informácií o atraktivitách na cestách.

• Skvalitnenie dopravného značenia;

informačné tabule.

• Budovanie cyklotrás.

 

Ochrana prírody

Silné stránky

Príležitosti

• Existencia Národného parku a ďalších, maloplošných chránených území.

• Činnosť Správy Národného parku.

• Jedinečný krajinný reliéf.

• Bohatá flóra a fauna.

• Vysoká lesnatosť územia.

 

• Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

• Zmysluplné usmernenie tokov návštevníkov.

• Návrh a budovanie nových turistických trás a cyklotrás.

• Zrušenie turistických chodníkov v prípade zmeny významu lokality z hľadiska ochrany prírody.

 

Produkty a služby cestovného ruchu

Silné stránky

Príležitosti

• Pírodné a kultúrnohistorické dominanty v regióne.

• Kvalitne značená hustá sieť turistických chodníkov a skvalitňujúca sa sieť cyklotrás.

• Koncentrácia kľúčových atraktivít na malom území.

• Existencia produktu Gotickej cesty.

• Stúpajúci počet ubytovacích a stravovacích zariadení.

• Možnosť pestovania extrémnych športov ako paragliding, skalolezectvo, súbor viacerých

športov v extrémnych podmienkach.

• Zlepšenie infraštruktúry pre zimné športy.

 

• Vytvorenie komplexného elektronického informačného systému pre región s turistickými informáciami, s on-line systémom rezervácie ubytovania.

• Vytvorenie komplexnej cykloturistickej infraštruktúry a ponuky takejto rekreačnej aktivity.

• Rozvoj požičovní a servisov bicyklov.

• Rozvoj kultúrno-poznávacej a

vidieckej turistiky.

• Zvýšenie kvality zariadení

a služieb v CR.

• Vytváranie ponukových balíčkov.

• Hippoturistika (jazda na koni).

• Využitie historických objektov k pobytom.

 

 

Propagácia, marketing

Silné stránky

Príležitosti

• Existencia záujmových združení.

• Pomerne dobrá miestna propagácia.

• Snaha o spoluprácu obcí a združení v obciach a mikroregiónoch.

• Zvyšujúca sa pozornosť a podpora

cestovného ruchu zo strany štátu.

 

• Spolupráca združení CR s SACR a inými občianskymi združeniami.

• Spolupráca regiónu s priľahlými či

podobnými regiónmi.

• Spolupracovať s medzinárodnými cestovnými kanceláriami.

• Propagácia na autobusových a železničných linkách.

 

Ľudské zdroje

Silné stránky

Príležitosti

• Dobrá sieť stredných škôl.

• Vysoký podiel nezamestnaných je vhodných pre prácu v cestovnom ruchu ( od 22 do 44% z počtu nezamestnaných).

• Kvalifikovaná a lacná pracovná sila.

• Priaznivá veková štruktúra.

• Rekvalifikácia pre činnosti pre cestovný ruch.

• Využívanie podporných programov, grantov k podnikaniu v cestovnom ruchu.

• Lokálne programy podpory podnikania v cestovnom ruchu.

• Využitie rekreačných zariadení na školenia a semináre.

 

2.2.2 Slabé stránky a ohrozenia cestovného ruchu

 

Priestorové predpoklady rozvoja a dostupnosť územia.

Slabé stránky

Ohrozenia

• Prílišná koncentrácia športovo-turistických aktivít do niekoľkých lokalít.

• Nízka vyťaženosť súkromných rekreačných objektov.

• Nízka úroveň prepravných služieb po železnici.

• Nedostatočné, parkovacie kapacity v atraktívnych lokalitách.

• Nekvalitné cesty III. triedy .

• Nedostatočné cestné informácie usmerňujúce k významným atraktivitám územia.

• Neexistencia diaľničného napojenia regiónu.

 

• Možná devastácia prírody a pamiatok, na ktorých je založená atraktivita regiónu.

• Nedostačujúce vybavenie centier

cestovného ruch.

• Poškodenie prírody prevádzkou hlavných ciest  a ich preťažením.

• Odklon turistov od používania železnice pre jej nemodernosť a pomalé reagovanie na dopyt trhu.

• Nárast konfliktov cykloturistov a peších turistov na spoločných trasách.

 

 

Ohrana prírody

Slabé stránky

Ohrozenia

• Poškodzovanie a znečisťovanie prírody pôsobením turistiky.

• Stret záujmov turistov a ochrancov prírody.

• Nedostatok čističiek odpadových vôd najmä v oblasti národného parku, údolí riek Hornádu a Hnilca.

• Neexistencia profesionálnych strážcov ochrany prírody.

• Nevhodné poľnohospodárenie spôsobujúce eróziu.

• Nedostatok finančných prostriedkov na budovanie a údržbu turistických chodníkov a cykloturistických trás (povrch, značenie, technické prostriedky).

• Nerozptýlenie turistickej infraštruktúry do širšieho spádového územia.

• Nárast poškodzovania a znečisťovania prírody.

 

Produkty a služby cestovného ruchu

Slabé stránky

Ohrozenia

• Nízka kvalita základných a doplnkových služieb cestovného ruchu.

• Poskytovanie niektorých doplnkových služieb nie je podnikateľsky zaujímavé.

• Koncentrácia kľúčových atraktivít na malom území.

• Nedostatočne využívaný bohatý turistický potenciál.

• Nedostatok náhradných aktivít v prípade nepriaznivého počasia.

• Nedostatočné označenie rozhodujúcich turistických miest popri hlavných tranzitných cestách.

• Malá ponuka turistických služieb v okrajových zónach.

• Zotrvačnosť turistov pri návštevách známych miest.

• Monotematická ponuka, bez doplnkových aktivít (sálové športy, kúpanie, diskotéky).

• Strata konkurencie schopnosti, ak sa nezlepší kvalita a štruktúra infraštruktúry cestovného ruchu.

• Podceňovanie údržby kultúrnych a technických pamiatok využiteľných pre cestovný ruch.

• Nízka miera podnikateľskej aktivity miestnych obyvateľov o podnikanie v oblasti cestovného ruchu.

 

 

Popagácia, marketing

Slabé stránky

Ohrozenia

• Nedostatočná koordinácia činností záujmových združení.

• Nedostatočná propagácia mimo oblasti regiónu, na internete, v zahraničí.

• Slabý záujem podnikateľov o spoločnú účinnú propagáciu.

 

 

• Bezohľadnosť miestnych podnikateľov, honba za ziskom na úkor kvality či životného prostredia.

• Pretrvávajúca slabá spolupráca subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu.

• Podcenenie ľudského faktoru a profesionálnej prípravy odborníkov v oblasti cestovného ruchu.

 

Ľudské zdroje

Slabé stránky

Ohrozenia

• Migrácia prevažne mladých ľudí za prácou do iných regiónov a do zahraničia.

• Úbytok podnikajúcich obyvateľov.

• Neprofesionálne správanie sa k zákazníkom.

• Nedostatok odborníkov na regionálny marketing.

 

• Nedostatočné stimuly zo strany štátu pre podnikanie v cestovnom ruchu ( zákon o cestovnom ruchu).

• Prognóza ďalšieho zvyšovania priemerného veku obyvateľstva.

• Pokles počtu stálych obyvateľov obcí.

 

 

 

 

3. Možnosti cykloturistiky pre rozvoj regiónu

 

            Centrum pre alternatívnu a udržateľnú dopravu (Centre for Alternative and Sustainable Transport - CAST) Staffordshirskej Univerzity vo Veľkej Británii poukazuje na rozvoj cykloturizmu v Európe. Tvrdí, že táto nová forma cestovného ruchu, ktorá je ekologická, stále rastie a má značný potenciál pre ekonomickú regeneráciu vidieka. „Je to rastúci trh a existujúce trendy cykloturizmu naznačujú, že cykloturizmus sa môže stať dôležitým sektorom trhu“ (Lumsdon, L., 1999:s.6). Pre mestá a dediny v blízkosti trás  môže byť vplyv cykloturistov  značný. Cyklistické trasy prinášajú so sebou dopyt po stravovaní, ubytovaní ako aj iných službách, ktoré umožňujú týmto lokalitám dosahovať značné príjmy. „Podľa predpokladov na rok 2020 navštívi Európu   717 miliónov turistov. Predpokladajme, že len 5% z nich bude v oblasti cykloturizmu, to  bude pre miesta v okolí cyklotrás činiť zisk 21 biliónov EUR“ (Lumsdon, L., 1999:s.6).

 

 

3.1 Cykloturistické okruhy - prepojenie na existujúce siete

        Vzhľadom na rastúce zisky z cykloturizmu v oblastiach v okolí cykloturistických trás, ako sme to spomenuli v predchádzajúcej podkapitole, bolo by vhodné ak by cyklotrasy na území NP Slovenský raj a jeho ochranného pásma boli taktiež prepojené s už existujúcimi národnými a nadnárodnými cykloturistickými sieťami. Ako vidíme v prílohe C, územie Európy je poprepletané množstvom cykloturistických trás.

Územím Slovenska prechádzajú 2 trasy. Jednou z nich je trasa z Nantes (Francúzsko)  do  Constanta (Rumunsko), smerujúca z východu na západ, ktorá prechádza mestom Bratislava. V prílohe C znázornená číslom 6. Avšak táto trasa je od nami skúmaného územia pomerne ďaleko. Pre oblasť Slovenského raja je omnoho atraktívnejšia trasa, ktorá vedie zo Severného mysu (Nórsko) do Atén (Grécko) V prílohe C znázornená číslom 11. Trasa neprechádza priamo územím NP Slovenský raj, ale je možné, aby sme sa už existujúcimi trasami pripojili na túto sieť. Je tu i možnosť, aby sa cykloturisti, ktorí prechádzajú touto trasou dostali na územie NP Slovenský raj alebo na jeho ochranné územie. V Tabuľke 7 je znázornený stav cyklotrás na území stredného a dolného Spiša k marcu 2003, podľa občianskeho združenia ROZVOJ Spiš.

 

 

Tabuľka 7: Cykloturistické trasy na strednom a dolnom Spiši             

VÝCHODISKO

CEZ

KONIEC

DĹŽKA V KM

Dĺžka trás v NP a OP

 

NP

OP

Sp. Tomášovce - SCM

Smiž. Maša

Sp. Nová Ves (Mier)

9

0

9

Dedinky – HCM

 

Hnileckou dolinu

 

Margecany (ŽSR)

 

70

2

5

Mýto

sedlo Kopanec

Krivian

22

22

0

Krompachy

Plejsy, Thurzov

Gelnica

14

0

0

Mlynky

Hajd. lúka, Chotárna dolka

Biele Vody (rázc.)

6

0

6

Rakovec

Súľová, Piata kira

Nad Pekliskom

15

0

0

Závada

 

Vyšné Repaše

3

0

0

Sp. Tomášovce

Domaňovce, Baldovce

Sp. Podhradie

38

0

3

Levoča-Kováč.vila

Uhlisko, Brezová

Levoča

12

0

0

Oľšavica

Podproč

Paršivá (rázc.)

9

0

0

Mária Huta

Izbica

chata Erika

17

0

0

Smižianska Maša

Košiarny briežok

(Čingov)

3

0

3

Pri Podlesku

Podlesok

Kláštorisko

7

7

0

Sp.Nová Ves

Novov. Huta, sedlo Čert. hlava

Hajdúkova lúka

21

0

13

Gretľa

Bindt, Závadka, Poráč

Slovinky

30

0

0

Ďurkovec (rázc.)

Tomáš. výhľad

Sp. Tomášovce

4,5

0

4,5

Levoča-Sedria

 

Pod Kačelakom

4

0

0

Sp. N. Ves(ŽSR)

Červený jarok

Košiarny briežok

5

0

2

Palcmanská Maša

Dobšinská Maša

Voniarky

3

2

1

Dobš. kopec

Stratená

Dobš. Ľad. Jaskyňa

7

5

0

Margecany (Karpt.)

Mníšek n/H.

Úhorná (Pánsky vrch)

40

0

0

SPOLU (km)

339,5

38

46,5

Zdroj: ROZVOJ Spiš, občianske združenie                         Stav k marec 2003

 

 

Svetlosivou farbou sú vyznačené trasy, ktoré prechádzajú územím NP Slovenský raj a tmavosivou farbou sú označené trasy, ktorými sa môžeme napojiť na trasu, ktorá vedie zo Severného mysu (Nórsko) do Atén (Grécko) tzv. East Europe Route. Tmavosivou farbou znázornené trasy by umožnili prepojenie územia s európskou sieťou, čo by prilákalo cykloturistov, ktorí naším územím iba prechádzajú. Trasy Európskej cykloturistckej siete podľa EUROVELO (The European cycle route network):

Trasy Sever - Juh:
1 - Atlantic Coast Route: Severný mys (Nórsko) – Sagres (Portugalsko) 8186 km
3 - Pilgrims Route: Trondheim (Nórsko) - Santiago de Compostela (Španielsko) 5122 km
5 - Via Romea Francigena: Londýn (Británia)  - Rím(Taliansko) 3900 km
7 - Middle Europe Route: Severný mys (Nórsko)  - Malta 6000 km
9 - Baltic Sea to Adriatic Sea (Amber Route): Gdaňsk(Poľsko) – Pula (Istria) 1930 km
11 - East Europe Route: Severný mys (Nórsko) – Atény (Grécko) 5964 km

Trasy Západ - Východ:
2 - Capitals Route: An Ghaillimh (Írsko) – Moskva (Rusko) 5500 km
4 - Roscoff (Francúzsko) – Kijev (Ukrajina) 4000 km
6 - Atlantický oceán – Čierne more: Nantes (Francúzsko)  - Constanta (Rumunsko) 3653 km
8 - Mediterranean Route: Cádiz (Španielsko) - Atény (Grécko)  5388 km
Okruhy:
10 - Baltic Sea Cycle Route (Hansa circuit) 7930 km
12 - North Sea Cycle Route 5932 km
Celková sieť: 63505 km

 

3.2 Program podpory rozvoja cykloturizmu

Podľa informácií PaedDr. Imricha Makaru, riaditeľa občianskeho združenia ROZVOJ Spiš, sú cyklotrasy vedené po existujúcich štátnych, miestnych a účelových (lesných, poľných) komunikáciách. Značené sú podľa STN 01 8028 – Cykloturistické značenie. Na údržbe a rozvoji cyklotrás na území Spiša sa podieľa už zmienené občianske združenie a do tejto oblasti zasahujú ešte 2 subjekty.

a)     Slovenský cykloklub Slovenský kras, Gemerská Hôrka;

b)     Bicyklová skupina Kostitras, Prešov.

Ako sme sa od PaedDr. Imricha Makaru dozvedeli, chýba tu vzájomná spolupráca medzi jednotlivými subjektami.

Z hľadiska dlhodobého  rozvoja cestovného ruchu na danom území by bolo výhodnejšie, ak by tieto subjekty spolupracovali a získané financie investovali spoločne, čím by sa zvýšila kvalita udržiavania existujúcich cyklotrás a novo- vznikajúce trasy by boli synchronizované.

Prevádzkovanie a výstavba nových trás sú náročné z legislatívneho, ako aj z finančného hľadiska. Cyklotrasa je líniová stavba, čím vznikajú problémy s vyvlastňovaním jednotlivých pozemkov, po ktorých sú tieto trasy plánované. Z finančného hľadiska napríklad osadenie jednej informačnej tabule len na úradných poplatkoch a kolkoch stojí  2000,-Sk. Ak by sa tieto financie mohli investovať do priamej výroby týchto tabúľ, mohlo by ich byť na trasách omnoho viac. Dúfajme, že sa spolupráca medzi jednotlivými subjektami bude zlepšovať, a že sa do spolupráce zapoja aj iné subjekty, napríklad informačné strediská a združenia cestovného ruchu na danom území. Potom by bolo nových trás omnoho viac ako je naplánovaných v Tabuľke 8.

 

Tabuľka 8: Plánované cyklotrasy v najbližšom období

Východisko

Cez

Koniec

realizácia

v r.

Hnilčík-Bindt

Markušovská dolina

Oľšo

2003

Nálepkovo

Hnilčík

Gretľa

2003

Sp. Nová Ves (Mier)

(Spišská cyklomag.)

Markušovce, Oľšo, Matejovce, Chrasť, Vítkovce, Olcnava, Za horou, Sp. Vlachy, Žehra, Bijacovce, Oľšavica, Repaše, Závada, Levoča, Brezová

Hradisko

2003-04

Sp.Tomášovce

Krížne cesty, Hrabušice, Hrabušice-Mýto, Betlanovce

Sp.Štiavnik

2003

Sp. Podhradie

Jablonov, Lúčka, Pavľany

V. Repaše (rázc.)

2003-04

Zdroj: ROZVOJ Spiš, občianske združenie

 

 

3.2.1 Návrhy na vylepšenie infraštruktúry pre cykloturizmus

            WTO  očakáva priemerný   rast podielu  u medzinárodných návštevníkov vo výške od 3,8%.  Pre medzinárodné turistické  príjazdy návštevníkov sa predpovedá nárast z 564 mil. v roku 1990, na 702 mil. v roku 2000, až k 1.018 mi.l v roku 2010. Rozšírenie  je  možné    očakávať v cestovnom segmente,  s  cestovným  programom postaveným dookola na špeciálnych témach a ponukách, ktoré rastú rýchlejšie  než univerzálne poznávacie pobyty.

Podľa štatistického úradu SR v roku 2000 prekročilo hranice SR celkove 28,8 mil. osôb. „Podľa predpokladov na rok 2020 navštívi Európu   717 miliónov turistov. Predpokladajme, že len 5% z nich bude v oblasti cykloturizmu, to  bude pre miesta v okolí cyklotrás činiť zisk 21 biliónov EUR“ (Lumsdon, L., 1999:s.6).

Vzhľadom na tieto rastúce čísla sa očakáva, že výdavky  na  cestovanie budú v nasledujúcich rokoch ešte narastať. Budúcnosť cestovného ruchu na Slovensku bude  závisieť od toho, ako sa dokážeme prispôsobiť  meniacim  sa aspektom a trendom cestovného ruchu na celom svete. S ohľadom na súčasnú svetovú situáciu, hroziacu vojnu v Iraku a meniace sa preferencie účastníkov cestovného ruchu môžeme predpokladať, že sa zväčší záujem o špeciálne ponuky, akou je napríklad cykloturizmus.

            Pre fungovanie cykloturizmu na nami skúmanom území, sme na základe predchádzajúcich analýz, osobnej návštevy územia a rozhovorov s ľuďmi venujúcimi sa tejto tematike navrhli tieto zmeny a vylepšenia:

            Rozvoj požičovní a servisov bicyklov, zriadenie úschovní bicyklov pri významných turistických objektoch − S narastajúcim počtom cykloturistov, rastú aj nároky v navštevovaných objektoch na bezpečné odloženie bicykla. Aby bicykle neprekážali ostatným turistom, ale aby zasa nemuseli byť priďaleko od miesta, kde by mohlo dôjsť k ich odcudzeniu, mohli by existovať požičovne, alebo servisy bicyklov, ktoré by tieto služby poskytovali. Bicykel by bolo možné za nejaký poplatok ponechať v úschovni. S existenciou takýchto odkladacích miest by bola vyriešená aj otázka servisu, ak by sa cyklistom na ceste prihodila nejaká porucha, tu by mohla byť odstránená.

            Možnosť zapožičať si bicykel v jednej požičovni a vrátiť v inej – S výstavbou servisov bicyklov a požičovní by sme navrhovali zavedenie služby zákazníkom, aby si mohli bicykel vypožičať na jednom mieste a v inej požičovni ho vrátiť. Je všeobecne známe, že turista sa nevracia rád po trase, ktorú už pozná. Takto by mohol bicykel nechať na inom mieste a ak napríklad prišiel hromadnou dopravou, voľne pokračovať na svojej ceste. Mnohí turisti by iste využili i takú možnosť, že by požičovňa popri preprave svojich bicyklov medzi jednotlivými požičovňami prepravila i ich bicykle, ak oni napríklad s deťmi nechcú absolvovať dlhšie neatraktívne úseky alebo úseky nebezpečné z hľadiska cestnej premávky.

Otvorením takýchto požičovní podporilo by sa i podnikanie v dedinách, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti národného parku, ale sú vzdialenejšie.

            Rozptyl turistickej infraštruktúry do širšieho spádového i okrajového územia – Navrhujme výstavbu turistických zariadení mimo NP Slovenský raj a ochranného pásma. Cyklistické trasy prinášajú so sebou dopyt po stravovaní, ubytovaní aj iných službách, ktoré umožňujú týmto lokalitám dosahovať značné príjmy.

            Ponuka univerzálnych pasov – Pri prenájme bicykla by sa dali  poskytovať univerzálne pasy oprávňujúce k vstupu do vybraných pamiatok, zľavy v reštauráciách, doprave a na kultúrne podujatia. Formou týchto pasov by sa dali na základe predchádzajúcich zmlúv propagovať určité pamiatky, zvyšovať návštevnosť podujatí a pod. Pasy by viac motivovali zúčastňovať sa tejto formy cestovného ruchu, čím by sa napríklad znížil počet turistov na území, ktorí používajú osobné automobily. Tým by sa rozvíjal cestovný ruch v súlade s ochranou prírody a  s  tvorbou  i  ochranou  životného prostredia,

           Získavanie nových lôžok rekonštrukciou a  modernizáciou existujúcich objektov namiesto novej výstavby – Na skúmanom území sa nachádza veľa prírodných krás, ktoré sú atraktívne z pohľadu ochrany, ale aj z pohľadu cestovného ruchu. Tu by sa už dnes nemalo uvažovať tak, že sa ide stavať stredisko cestovného ruchu na „zelenej lúke“, lebo priamo v intravilánoch obcí je veľa voľných ubytovacích kapacít, respektíve voľných disponibilných priestorov, ktoré by sa dali využiť. Ich rekonštrukciou by sa získali nové ubytovacie priestory a zachovala pôvodná architektúra.

Práve výstavbou strediska cestovného ruchu len niekoľko kilometrov za obcou v nenarušenej prírodnej krajine dochádza k znehodnoteniu atraktivity a estetiky krajiny určenej práve pre cestovný ruch. „Typickým príkladom negatívneho vplyvu rozvoja aktivít na neporušenú prírodnú krajinu je oblasť Demänovskej doliny“(Červenková, A. (2002): Cestovný ruch v chránených prírodných územiach. In: Bulletin pre cestovný ruch, č. 1/2002, s. 9).

           Rozvoj agroturistiky – Zapojenie hlavne vidieckeho  obyvateľstva do  poskytovania turistických služieb. V okolí cyklotrás by turisti mali mať možnosť zastaviť sa na nejakom gazdovskom dvore, prenocovať tam, pozorovať vidiečanov pri ich každodennej práci alebo si aj sami vyskúšať niečo z prác na statku. Veľmi atraktívny by bol kontakt turistov s domácimi zvieratami chovanými na statku. Veď mnohé deti poznajú kone, kravy, ošípané, kozy, ovce, atď. len z obrázkov a televízie.

Napomohli by sme tým tvorbe nových pracovných príležitostí, prezentácii miestnych tradícií, podpore tradičných remesiel a zvýšeniu záujmu o vidiek.

           Ochrana prírody – Cykloturizmus by sa tak mohol vo väčšej miere podieľať na rozvoji trvalo udržateľného cestovného ruchu na nami skúmanom území, pretože jeho škodlivé zásahy do prírody sú veľmi malé. Tým by sa zabezpečila spokojnosť návštevníkov aj organizácií ochrany prírody. A prevádzkovatelia zariadení cykloturizmu na území národného parku a chránených územiach by sa zo svojich ziskov podieľali na ochrane prírody daného územia. Takáto spolupráca by prispievala k racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, záchrane prírodného dedičstva pre ďalšie generácie a udržaniu ekologickej stability.

 

 

 

 

Záver

V práci sa nám podarilo po zhodnotení súčasného stavu na nami skúmanom území, poukázať, že tu existujú aj iné formy cestovného ruchu, ktoré by mohli odbremeniť preťažené chodníky národného parku počas hlavnej sezóny a návštevníkom ukázať aj iné atraktivity v blízkom okolí. Na základe dostupných literárnych prameňov, časopiseckej literatúry, informácií z internetu, osobnej návštevy ako aj rozhovorov s ľuďmi pôsobiacimi v tejto oblasti sa nám podarilo podrobne analyzovať nami skúmané územie.

Analýza ukázala, na množstvo atraktivít a to nie len v oblasti NP Slovenský raj, ktoré je počas hlavnej sezóny často preľudnené, ale aj v blízkom okolí, ktoré je z hľadiska cestovného ruchu taktiež zaujímavé. Na základe našich analýz sa nám podarilo poukázať na silné stránky a príležitosti, ktoré môžu prispieť k rozvoju cestovného ruchu. Ale aj na slabé stránky a ohrozenia, na ktoré by sme si v budúcnosti mali dávať pozor. Vzhľadom na rastúce čísla návštevníkov sa podľa WTO očakáva, že výdavky  na  cestovanie budú v nasledujúcich rokoch ešte narastať, preto nie je zanedbateľné rozvíjať aj takéto formy cestovného ruchu.

Na záver by som sa chcel poďakovať PaedDr. Imrichovi Makarovi, riaditeľovi občianskeho združenia ROZVOJ Spiš, ktorý mi svojimi  radami a postrehmi z praxe výrazne pomohol a poskytol najnovšie informácie.

 

 

         Zoznam bibliografických odkazov:

 

 

         Berkowitz, E.N. a kol.: Marketing. Irwin / McGraw-Hill 1997

         Dudinská, E. a kol..: Základy marketingu. Bratislava, Ekonóm 2000

         Hric, K.: Slovenský raj. Bratislava, Šport 1991

         Jiroušek, L.: Národný park Slovenský raj v obrazoch. Spišská Nová

         Ves,

         Agentúra Lubafotopres 1997

         Kaspar, C.: Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica, Trian 1995

         Kordováner, J. a kol.: Slovenský raj. š.p.Harmanec, Vojenský

         kartografický Ústav 2000

         Mucha, V., Macko, A., Jiroušek, L.: Sprievodca a turistická mapa 

         Slovenským rajom. Spišská Nová Ves 2000

         Sprievodca po Gotickej ceste, BIC sr.o. Spišská Nová Ves 2000

        

         Časopisy:

Červenková, A.: Cestovný ruch v chránených prírodných územiach. In: Bulletin pre cestovný ruch, 2002, č. 1, s.9

Lumsdon, L. (1999): The market for cecle tourism. In:Eurovelo News,  1999, č.2, s.6

Orieška, J. (2001): Cykloturistika. In:Ekonomická revue cestovného ruchu, roč.34, 2001, č.4, s.252  

 

         Internet:

         http://www.slovenskyraj.sk  (November 2002)

         http://www.sopsr.sk (Január 2003)

         http://www.panparks.org (Január 2003)

         http://www.eurovelo.org (Január 2003)